Ježiš Kristus: Tajomstvo vtelenia a sláva Jeho Panstva
Ježiš predstavuje dokonalé spojenie ľudskosti a božskosti. Toto tajomstvo, oslavované v Písme, sa tiahne od starovekých proroctiev až po apoštolské svedectvo a odhaľuje identitu Toho, ktorý je zároveň Synom človeka a Synom Božím.
Ako veriaci sme povolaní uvažovať nielen o historickej udalosti, ale o akoby erupcii večnosti do našej dimenzie času.
- Prorocké proroctvo: Emmanuel a Kráľ vekov
Storočia pred narodením Ježiša prorok Izaiáš už načrtol obrysy tejto mimoriadnej udalosti.
V 7. kapitole, verši 14 predpovedal, že panna porodí dieťa, ktoré bude synom, ktorý nám bude darovaný a bude sa volať „Boh je s nami“ (Emmanuel).
Nie je to len jednoduchá nálepka, ale ontologické vyhlásenie. Ako poznamenáva Michael Brown, odborník na mesiášske proroctvá: „Meno Emmanuel nie je len popisným titulom, ale odhalením samotnej podstaty Mesiáša: On je hmatateľnou prítomnosťou Boha medzi svojím ľudom“ (z „Answering Jewish Objections to Jesus“, zväzok 3).
Táto vízia je ďalej rozvinutá v kapitole 9 (v. 5), kde Izaiáš hlása, že dieťa, syn, bude vládcom, ktorý ponesie kráľovstvo na svojich pleciach, a bude mať tituly, ktoré odrážajú jeho božskú povahu:
Zázračný radca, Mocný Boh, Večný Otec a Knieža pokoja.
John Walton, ktorý zasadzuje proroctvo do kontextu starovekého sveta, zdôrazňuje: „Tieto tituly nie sú len čestné, ale definujú úlohu Mesiáša ako toho, kto obnovuje božský poriadok vo vesmíre, čo je funkcia, ktorá patrí len Jahvemu“ (z „The Lost World of the Israelite Conquest“).
- Paradox vtelenia: skutočný človek a skutočný Boh
Proroctvo sa naplnilo v žene, Márii, v ktorej Duch Svätý počal Ježiša a z ktorej sa narodil ako normálne dieťa, krehké a podliehajúce zákonom prírody.
Napriek tomu v ňom telesne prebývala celá plnosť božstva. Tu spočíva slávny paradox: Ježiš je Syn človeka, narodený v čase, ale je aj večným Otcom, existujúcim pred časmi.
Žil autentický ľudský život, zažíval únavu a bolesť, a predsa každý jeho dych a zázrak vyžaroval božstvo. Tim Mackie, spoluzakladateľ The BibleProject, účinne opisuje túto skutočnosť: „Vtelenie nie je Boh, ktorý prestáva byť Bohom, aby sa stal človekom, ale Boh, ktorý pridáva ľudskosť k svojej božskosti, aby ľudstvo mohlo byť uzdravené zvnútra“ (z „The Identity of Jesus“).
Ježiš prišiel na svet, ako keby nebol Bohom, hoci každý okamih jeho života bol úplne božský a nadprirodzený. Michael Heiser, ktorý skúma pojem božského „dvojitého charakteru“, tvrdí: „Ježiš je anjel Pána, ktorý sa zjavuje v ľudskej podobe, druhý Jahve, ktorý sa prejavuje vo viditeľnom kráľovstve, aby vykúpil ľudskú rodinu“ (z „The Unseen Realm“).
- Triumf a oslava: Filipanom 2 a konečné víťazstvo
Jedným z najhustejších a najoslavnejších úryvkov Nového zákona je hymnus obsiahnutý v Pavlovom liste Filipanom (2:10-11).
Pavol opisuje Ježišovu cestu: cestu poníženia a poslušnosti, ktorá vyvrcholila víťazstvom nad smrťou. Pretože bojoval až za smrť a zvíťazil, Boh ho povýšil nad všetky stvorenia.
Pri tomto povýšení sa každé koleno – či už duchovné, ľudské, živé alebo mŕtve – musí skloniť a každý jazyk musí vyznať, že Ježiš Kristus je Pán, alebo že Kráľ Ježiš je Boh! Derek Prince o duchovnej autorite tohto mena píše: „Meno Ježiš má autoritu v troch ríšach: na nebi, na zemi a pod zemou. Neexistuje žiadna démonická sila, ktorá by mohla odolať vyznaniu, že človek Ježiš je Pán pánov“ (z knihy „They Shall Expel Demons“).
- Nadprirodzené dielo pre nové stvorenie
Ježišov život nebol len jednoduchou historickou epizódou. Jeho počatie bolo nadprirodzené, jeho život prejavom moci a jeho smrť najvyšším prejavom lásky za vykúpenie ľudstva. Ale práve v jeho zmŕtvychvstaní vidíme začiatok nového stvorenia.
N.T. Wright zdôrazňuje, že vzkriesenie nie je len návratom k životu, ale začiatkom nového sveta: „Ježišovo vzkriesenie je momentom, keď sa nový Boží svet zrodil uprostred starého sveta. Je zárukou, že celé stvorenie bude obnovené“ (z „Prekvapení nádejou“).
Táto skutočnosť nie je len vonkajšia, ale musí sa stať vnútornou. Watchman Nee nám pripomína, že konečným cieľom je naše zjednotenie s Ním: „Kristus neprišiel len ako príklad, ale aby bol naším životom. Stal sa človekom, aby mohol prebývať v človeku a prejavovať svoju slávu skrze nás“ (z knihy „The Normal Christian Life“).
Záver
Ježiš, „Boh je s nami“, je dieťa, ktoré je Synom, večným Kráľom, ktorý je Najvyšším, Mocným Bohom, ktorý prebýva medzi nami.
V ňom večnosť objala čas, aby priniesla Božie kráľovstvo na zem a do sŕdc ľudí.
Prijatie tejto pravdy znamená, že sa môžeme stať Božími deťmi, keď uznáme, že človek Ježiš je večný Kráľ (Kristus), je Boh (Pán), najvyššia autorita, ktorej je podriadená každá bytosť.
Pochopiť inkarnáciu je ako pozorovať binárnu hviezdu/dvojhviezdu:
dve odlišiteľné prirodzenosti, ktoré obiehajú jedna okolo druhej v tak dokonalom zjednotení, že vytvárajú jedinečné a neuhasiteľné svetlo, schopné viesť ľudstvo cez temnotu až k úsvitu nového stvorenia.
Maurizio Tiezzi