Túžba po ocenení a moci nad ľuďmi, láska k peniazom a hmotnému bohatstvu, ktorá nutká ľudí k tomu, aby vlastnili veci a tým sa uistili, že prežijú, sú niektoré z “motorov”, ktoré satanský podvod podsunul do sŕdc ľudí žijúcich podľa starej/skazenej prirodzenosti, ktorá v nich prebýva.
Na dosiahnutie týchto výsledkov mnoho ľudí, väčšina z nich nevedome, používa veľmi účinné stratégie podporované mocou zlého, ktorý tak môže pracovať na odvrátení pozornosti/distrakcii a zničení ľudí.
Ješua povedal, že jednou z týchto stratégií je náboženské pokrytectvo. Je ako kvas, ktorý nenapraviteľne kazí tých, do ktorých je vložený. Pokrytec je niekto, kto simuluje cnosti, ktoré nemá, aby si tak získal dôveru a benevolenciu ľudí. Herec, ktorý dobre káže, ale robí zle. To znamená, že sa tvári ako cnostný človek, vnucuje ostatným určité štandard, akoby to bola vôľa Božia, ale sám ich nedodržiava, hoci sa ukážkovo tvári, že to robí. Tieto štandardy nikto nedokáže dodržať: jednak preto, že sú “obohatené” o povinnosti a príkazy pridané náboženskými pokrytcami, čím sa „ich“ predpisy, ktoré vydávajú za božské, stávajú pre ľudí zaťažujúcimie; jednak preto, že náboženskí pokrytci sa cítia posilňení titulmi a náboženskými funkciami, ktoré podľa ich názoru môžu mať a vykonávať iba „vyvolení”. Náboženské pokrytectvo má za cieľ prinútiť ľudí žiť v strachu, aby ich mohli ovládať a manipulovať s nimi. Múdro, z času na čas, pokrytec umne distribuuje niektoré povolenia, aby tým, ktorí sú „cestom pre jeho kvas“, poskytol minimálnu úľavu. A teda, ak budeš robiť všetko správne a budeš sa riadiť príkladom „farizejov“, možno si získaš Božie odpustenie a večný život po smrti. Nateraz však musíš robiť to, čo ti „prikazajú“ v mene Boha, a báť sa náboženkých mocnárov.
Yeshua varuje, že každá divadelná fikcia bude odhalená, aj každé pokrytectvo a že nebude odpustené žiadne rúhanie sa Duchu Svätému. Zároveň ukazuje správnu a bezpečnú cestu: mať bázeň pred Bohom, vyznať Mesiáša pred ľuďmi, dôverovať Duchu Svätému ohľadom toho, čo budú mať hovoriť, keď budú nespravodlivo obvinení. Na rozdiel od pokrytca, tí, ktorí žijú podľa pravdy, vedia, že ich život závisí od Boha, chcú, aby každý poznal kráľa Yeshua a s si vedomí, že kvôli svojej viere žitej úprimne, sa nebudú páčiť každému, a ani sa o to nesnažia. (Lk. 12, 1 – 12).
Druhou stratégiou, ktorú Yeshua popisuje, je akumulácia bohatstva. Ľudia, ktorí zameriavajú svoj život na to, aby mali stále viac a viac a tešili sa z ovocia svojho hromadenia, často maskovaného dôstojnosťou, pretože sa tomu hovorí „práca“ a „príjem“, akoby so smrťou nepočítajú. Yeshua upozorňuje, že náš život je premrhaný, ak sa necháme viesť našim sebectvom produkovať, udržiavať a hromadiť bohatstvo. Čas na vychutnanie si totiž v skutočnosti nemusí nikdy prísť, pretože kedykoľvek môžeme zomrieť. Nedávna štatistika uvádza, že na svete zomierajú takmer dvaja ľudia každú sekundu, 105 ich zomiera každú minútu, každú hodinu 6 316, 151 600 ľudí zomiera každý deň a 55,3 milióna každý rok. Je preto možné, že každý deň môže byť práve tým naším, a nejde len o to, že zomrieme, ale následne aj predstúpime pred Boha, aby sme boli súdení na základe toho, ako sme na zemi žili čas, ktorý nám bol daný.
Aká hlboká myšlienka – smrť, Boží súd a naša večná destinácia!
Tvárou v tvár všetkému bohatstvu, ktoré si človek hromadí, aby si ho mohol mnoho rokov užívať, odpočívať, jesť, piť a baviť sa, nám môže byť užitočné pamätať aj na to, že veľa ľudí je práve o tieto zdroje ukrácaných. Tieto zdroje sú hromadené na kontách chamtivých a skúpich boháčov, pre ich zajtrajšky alebo pre ich potomkov, a to aj na úkor tých, ktorí ich potrebujú na život dnes. Pravdou je, že všetko patrí Bohu, a preto nič z toho, čo je nám dané, nie je naše. Sme správcovia Božieho bohatstva a sme vyzvaní, aby sme ho spravovali verne účelu, na ktorý nám ho sám Boh dal.
V Božom kráľovstve sa majetok spravuje tak, že sa distribuuje v mene a v záujme Kráľa a Pána tomu, kto ho v jeho kráľovstve v danom okamihu potrebuje, aby tak prúdila rieka zdrojov, aby nik nebol v núdzi, aby blaho medzi občanmi kráľovstva bolo spoločné/zdieľané a aby to bolo na slávu ich Kráľa, pretože ho zabezpečil On prostredníctvom svojich správcov. Keď zomrieme, budeme bohatí pred Bohom, alebo budeme mať nahromadené poklady na zemi? A to, čo sme zhromaždili, koho to bude? Egoista vždy prehráva, najmä po smrti (Lk. 12, 13–21).
Tretia stratégia, ktorú Yeshua popisuje, je stratégia starostenia sa o náš život a o veci, ktoré pre náš život potrebujeme. V skutočnosti je táto vnútorná situácia človeka často základom a príčinou vyššie popísanej situácie: hromadenia bohatstva. Strach z toho, že nebudeme mať veci, ktoré potrebujeme k životu, vytvára ilúziu, že ak ich získame vlastnou silou, môžeme “vypudiť” strach zo smrti. Úzkosti/starostenie sa o život je pekelný mechanizmus. Je to zovšeobecnený strach z toho, čo sa môže stať, ak sa určitým spôsobom sami nezabezpečíme. Toto potom vedie k starostiam – logickým, neodolateľným a neomylným. Úzkosť z toho, že nebudeme mať, je niečo, čo nemôžeme ani ovládať, ani uspokojiť. Strach nemať prostriedky, ak sa mu oddáme, blokuje človeka v životnom scenári, ktorý si vybral, aby prežil v tomto nebezpečnom svete. Takto sa rodí túžba zaobstarať si na život viac času, než stanovil tvorca. A tiež čas žiť bez toho, aby nám niečo chýbalo. Takto, podprahovo, strach, že nebudem mať uspokojené základné potreby, nachádza upokojenie nie v Bohu, ktorý je dobrým otcom a ktorý zabezpečuje, ale v človeku, ktorý sa považuje za schopného a „prinúteného“ postarať sa sám o svoj život, ochranu, zdroje, dobré životné podmienky, bytie.
Tak sa zrodilo povýšenie ľudskej schopnosti postarať sa o seba a vyhlásiť sa za tvorcov svojho vlastného života. Napokon, veď aj vytvoriť život umelo je už teraz na obzore. Bláznovstvo človeka, ktorý chce byť ako Boh, dosahuje svoj vrchol a ozývajú sa slová, ktoré sa v Izaiášovi 14,13-14 dajú pripísať diablovi: “Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu”
Mesiáš nás varoval: Tí, ktorí žijú, akoby nebolo Boha, sa snažia zabezpečiť si všetky tieto veci, zatiaľ čo Nebeský Otec, ktorý vie, že ich potrebujeme, sa chce sám postarať. Yeshua preto vyzýva každého, aby si usporiadal svoje priority podľa priorít samotného Boha – jeho kráľovstvo a jeho spravodlivosť – pretože veci su pridané Bohom navyše. Inými slovami, ak žijeme pre ten prídavok, stratíme kráľovstvo, ktoré jediné teraz aj vo večnosti, nám garantuje život s Yahuah, žitý podľa Jeho vôle (Lk 12, 22–34).
Môžu byť pre nás užitočné tieto záverečné úvahy:
- Žijeme ako náboženskí pokrytci, lační po bohatstve a bojíme sa, že by sa nám minuli veci, alebo ako bohabojní občania nebeského kráľovstva, bohatí pred ním a s nevyčerpateľným pokladom v nebesiach?
- Vieme, že Otcovi sa zapáčilo dať nám jeho kráľovstvo, alebo sa snažíme budovať si vlastné, na úkor ostatných, ktorých si chceme podriadiť skrze pokrytectvo, pričom ich ochudobňujeme svojou chamtivosťou a zanedbávame ich zo strachu?
- Sme bdelí počas čakania na návrat Pána a sme pripravení v hociktorej chvíli pred neho predstúpiť?
- Vykonávame verne a obozretne svoje poslanie na zemi, alebo žijeme, aby sme uspokojovali svoje záľuby, v ktorých dominuje egoizmus, osobná spravodlivosť a sebaláska (Lk 12, 35 – 48)?
Nech Duch Svätý osvieti naše svedomie a nech prijmeme jeho vedenie na ceste životom. Lebo kto nie je vedený Božím Duchom, nie je Božím synom (Rim 8,14), ani dedičom jeho kráľovstva (Gal 5, 19–21).