Ježiš povedal, že prišiel zapáliť oheň na zemi, priniesť rozdelenie, nie pokoj/mier. Preto nás pozýva, aby sme seba súdili podľa Božej spravodlivosti, aby sme sa oslobodili od protivníka skôr, ako budeme považovaní za hodných večného väzenia.
Aké vážne slová, plné zodpovednosti a nádeje!
Niektorí zastávajú názor, že oheň je metaforou Ducha Svätého, ktorého Ježiš priniesol na zem; iní, že to naznačuje vášeň pre dobrú správu o nebeskom kráľovstve, ktorá je zapálená v srdci tých, ktorí prijmu Mesiáša; ešte iní, že to znamená iskru večného života, ktorú ponúkol Yeshua ľuďom, ktorá bola zapálená jeho smrťou a vzkriesením; napokon málo je takých, ktorí veria, že oheň symbolizuje Boží súd nad svetom skazeným hriechom, ktorý bol iniciovaný smrťou Mesiáša.
Prvý príchod Mesiáša skutočne zapálil konflikt medzi nebeským kráľovstvom a kráľovstvom temnoty v srdci každého človeka. Odvtedy si všetci museli vybrať jednu stranu. Napokon, predpovedal to aj Simeon, keď povedal Márii, že dieťa bude na pád a na povztanie mnohých v Izraeli, na znak protirečenia, aby bolo možné odhaliť myšlienky mnohých sŕdc.
Ješua vniesol do povedomia ľudí potrebu voľby medzi tým, či byť s ním alebo proti nemu. Všetci tí, ktorí ho prijmu, začnú žiť inak ako predtým a inak ako ostatní, akoby sa stali pre tento svet cudzincami – oddelenými od tých, ktorí svetu patria – a budú navždy s Bohom. Ale tí ostatní nie, pretože oheň súdu je už zapálený a v ňom oni aj skončia.
Potom dáva zmysel, keď hovorí: „Neprišiel som, aby som priniesol mier na zem, ale skôr rozdelenie,“ najmä v rodinách.
Toto je význam slov Svätého, keď hovorí: „Nedokážete rozpoznať časy?“ Aké časy? Čas, keď sa začal vesmírny konflikt; čas, keď Duch Svätý prichádza a je aktivovaný v srdciach ľudí s vášňou pre Božie kráľovstvo; čas, v ktorom sa dáva večný život každému, kto sa postaví na stranu Mesiáša, ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, aby ho uvoľnil na ľudí dobrej vôle. Čas, v ktorom sa začal súd, a je potrebné oslobodiť sa od súpera, aby sme neskončili vo väzení.
Ten okamih bol a je od tej doby časovým lievikom celých dejín ľudstva.
Oheň zostúpil na učeníkov na Turíce spolu s Duchom Svätým. Začali horliť pre Božie kráľovstvo. Táto vášeň sa v nich vznietila a už nemohli zostať obmedzovaní na život, ktorý mali predtým, ale nevyhnutne teraz museli všetkým národom prinášať dobrú správu o nebeskom kráľovstve. Toto bo urťitel oheň, ktorý sa zapálil a ktorý stále horí v srdciach dnešných učeníkov.
Ale im bol spolu s ohňom vášne pre pravdu daný aj oheň, ktorý je schopný zničiť diablove skutky, zapáliť svedomie každého a aktivovať v každom potrebu voľby. Z tohto dôvodu sa prví učeníci stali – a spolu s nimi aj my, ktorí veríme, sme sa stali – vôňou života pre život a vôňou smrti pre smrť. To znamená, že pôsobenie Ducha Svätého prostredníctvom nás a nášho života vedie k tomu, že ľudia začínajú pociťovať jednak nepohodlie vo svedomí, jednak aj to, že je možné zničiť diabolské machinácie, ktoré ich nútili žiť ďaleko od Boha. Duch Svätý ich neustále volá, aby ich presviedčali o hriechu, spravodlivosti a súde, aby si mohli zvoliť Božie kráľovstvo a nasledovať Yeshuu, namiesto toho, aby zostali na strane pekelného nepriateľa, hoci len tým, že sa jednoducho nerozhodli byť s Yeshuom.
Vzbura a hriech zviditeľnené Božím svätým zákonom môžu viesť človeka buď k sebaospravedlneniu na základe osobnej spravodlivosti, ktorá sa stáva jeho nepriateľom a vedie ho k odsúdeniu; alebo môžu aktivovať zdravý úsudok o sebe založený na bázni pred Bohom, ktorý vedie k pokániu a večnému životu.
A oheň z neba, ktorý je v nás, spaľuje diablove skutky na oslobodenie väzňov a utláčaných.
Ješua povedal, že je v úzkosti, kým nedokončí svoje poverenie: otvoriť cestu Duchu Božiemu, ktorý prichádza prebývať v človeku, rozdúchať v srdciach učeníkov vášeň pre Božiu slávu, zapáliť svojou smrťou uvoľnenie večného života v ľuďoch a roznietenie ohňa súdu proti hriechu a vzbure.
Preto podľa rôznych a všetkých užitočných interpretácií týchto Mesiášových slov môže oheň naznačovať nielen vášeň pre Pána a jeho kráľovstvo alebo slávu jeho svätého života v nás, ale môže byť aj symbolom ničenia.
Táto posledná perspektíva, hoci je menšinová a typická pre mesiánskych Židov, ponúka pohľad, ktorý je aj logicko-systematicky zhodný s textom Lk 12, 49 – 59, nie je v rozpore so žiadnou z väčšinových interpretácií, ale naopak obohacuje ich význam a uhladzuje pasáže, ktoré zjavne boli akoby nekonzistentné.
Keď preusporiadame tento text, akoby Ježiš povedal: „Prišiel som zapáliť oheň vášne pre moje kráľovstvo a vliať večný život do ľudí, ktorí ma príjmu. Prišiel som tiež rozdúchať oheň súdu a zničenia diablových skutkov na zemi. Musím ponoriť zem do ohňa súdu proti hriechu a vzbure. V skutočnosti zem už horí, pretože som už začal zasievať semeno posledného súdu, ktorý jedného dňa bude. Ako by som mohol chcieť, aby už všetko bolo dokončené a celá zem spálená? Ako by som si mohol želať vidieť už ten deň, keď ľudia nebudú mať viac čas prijať ma? Kým súd nebude ukončený, aké je to ťažké pre mňa! Som v úzkosti z toho, že zatiaľ čo sa niektorí rozhodnú stať sa mojimi učeníkmi, iní odmietnu moje mesiášske pozvania!“
Kladiem si túto otázku a navrhujem ju aj tým, ktorí si prečítali tento môj krátky text „Prečo neposúdime sami, čo je správne?“. Preto v mene Ježiša prosíme Otca, aby nás Duch Svätý každý deň inšpiroval, čo sa máme rozhodnúť a ako konať podľa Božej spravodlivosti. Amen!