Farizeji sa pýtali Ježiša na rozvod, aby ho otestovali. Namiesto toho, aby tam hľadali život, používali si Tóru umelým a lacným spôsobom aby nachytali ľudí pri chybe alebo aby si prispôsobili okolnosti podľa svojich predstáv.

Dokonca aj dnes, ako vtedy, náboženskosť vedie mnohých k tomu, aby kontaminovali čistý Boží zákon ľudskými tradíciami, o ktorých Boh nikdy nepovedal, že sa majú odovzdávať. Alebo inak povedané, že môžu s Písmom zaobchádzať tak, akoby to bola zbraň na umlčanie srdca jednoduchých, namiesto toho, aby ich svedomiu hovorilo o spravodlivosti.

Ježiš však využil aj túto situáciu na potvrdenie svätosti manželstva a nie na legitimizáciu rozvodu.

Povedal, že na počiatku stvorenia boli muž a žena zjednotení Bohom v nerozlučnom manželstve a že nad rozvodom sa neuvažovalo ani ako o vzdialenej možnosti. Ľudské bytosti bez hriechu nemohli rozdeliť to, čo Boh zjednotil.

Následne, pre zatvrdnutie ľudských sŕdc kvôli hriechu, bola svätosť manželstva poškodená sexuálnou nemorálnosťou; a vtedy Boh povolil rozvod. Bolo to extrémne riešenie. Nie na ospravedlnenie rozdelenia, ale aby bola zachovaná svätosť posvätného manželského zväzku, vyhlásil ho za prirodzene nezlučiteľné s korupciou cudzoložstva a sexuálnej nemorálnosti vo všeobecnosti.

Nostalgia po Edene nás aj dnes vedie k horlivej túžbe žiť manželstvo ako božské a nerozlučné spojenie medzi mužom a ženou, rešpektujúc jeho svätosť a čistotu, ktoré sú mu vlastné, spolu s láskou, dôverou a vernosťou. Pretože na začiatku to bolo práve tak!