Vzkriesenie Mesiáša je centrálny fakt našej dôvery v neho.
Ježiš žije, hoci zažil smrť. Jeho vzkriesenie nebolo len resuscitáciou, aby neskôr znovu zomrel, ale išlo o nové stvorenie Bohom, aby už nikdy nezomrel a zostal našim bratom, záchrancom, kráľom a veľkňazom naveky.
Rovnakým spôsobom aj nás, ktorí veríme v Neho, Duch, ktorý je Pánom, premieňa do rovnakého nového stvorenia. Keď sme uverili, Boh nám dal úplne nového ducha. Počas nášho života transformuje našu dušu a jedného dňa aj naše telo bude vzkriesené, aby žilo naveky, a bude premenené.
Ale aké telo budeme mať? Pavol hovorí, že je to jeho prirodzenosť, ktorá bude premenená, stane sa tiež neporušiteľným, bude krásne a plné sily. Hovorí tiež, že keď naše telo bude vzkriesené, bude to naše ľudské telo, ale naplno ovládané Duchom, rovnako ako pri obraze človeka z neba, o ktorom hovorí v 1 Kor 15: 35-49.
Po svojom vzkriesení sa Ježiš mnohým zjavil živý. Videl ho Peter, potom dvanásti a neskôr aj viac ako päťsto ľudí naraz. Ďalej Jakub, potom všetci apoštoli a napokon Pavol. Niektoré ženy ho tiež videli živého, rovnako ako dvaja učeníci počas svojej cesty do dediny zvanej Emauzy.
Ale čo naozaj zažili? Čo videli? Aký bol? Aké je toto nové stvorenie?
Keď sa prvý krát ukázal svojim učeníkom vzkriesený, boli všetci zhromaždení. Prekvapení a vystrašení si mysleli, že vidia ducha. Aby sa im pomohol vidieť toto nové stvorenie, vzkriesený Mesiáš im nepovedal, že duchovia neexistujú. Ukázal im však znamenia ukrižovania viditeľné na jeho tele a povedal im, že duchovia nemajú mäso a kosti, kým on áno, ako mohli jasne vidieť. Napriek tomu učeníci neboli ešte schopní dôverovať mu. Ježiš potom urobil ešte niečo viac. Urobil niečo veľmi ľudské, aby im dokázal, že telo, ktoré videli, mohlo vykonávať základné úkony prirodzeného ľudského života. Vypýtal si od nich niečo k jedlu a jedol ryby v ich prítomnosti.
Je zrejmé, že po vzkriesení Ježišovo telo bolo skutočné telo z mäsa a kostí. Bolo to to isté telo, ktoré mal keď zomrel, lebo na ňom stále boli znamenia ukrižovania. Ale zároveň to bolo nové telo, v ktorom bola prítomná skutočnosť pozemskej reality, rovnako ako nebeská sláva a energia. Duch a telo boli teraz v takej jednote, že fyzická realita mohla „poslúchať” zákony hmoty a súčasne i zákony ducha.
Ježišovo telo bolo z mäsa a kostí. Tomáš dokonca vložil ruku do jeho rany. Ako každý človek, Ježiš mohol jesť jedlo a rozprávať svojim hlasom. Avšak to isté telo mohlo prejsť zatvorenými dverami, v jednom okamihu zmiznúť, alebo zmeniť vzhľad až tak, že jeho najbližšími ho nepoznali. Mohol dokonca aj vystúpiť do neba v žiari slávy. Vo vzkriesenom tele Ježiša máme naozaj nové stvorenie, novú realitu, v ktorej sa fyzická dimenzia stretne a zlúči s duchovnou, pričom výsledkom je pokoj a dokonalá harmónia medzi nimi. Dve dimenzie sú konečne zjednotené v poslušnosti pôvodnému Božiemu plánu. Zmysel a tajomstvo života sú teraz viditeľné. Ježiš, druhý človek, dosiahol to, čo sa prvému (Adamovi) nepodarilo. Všetci tí, ktorí ho budú nasledovať, budú ako On, nové stvorenie v obnovenom svete, ktorí príde.
Maurizio Tiezzi
Tento článok bol publikovaný v časopise „Thy Kingdom Carriers“: Volume 2013, issue II