Láska je asi téma, ktorá všeobecne vyvoláva najväčší záujem.
Zistil som, že jedna z najväčších noviniek, ktoré priniesol Ježiš bez toho aby zrušil to, čo už bolo zaznamenané v starom zákone, sa týkala lásky a vzťahov. Zdá sa, že láska má teraz dve miery, dva spôsoby a dve zamerania/ciele.
Stará miera bola milovať blížneho ako seba samého s tým, že ak nebudeme milovať sami seba, nemôžeme milovať svojho blížneho. Rovnako, že môžeme milovať svojho blížneho len do takej miery, ako milujeme sami seba. Starý spôsob bol jednoducho milovať blížneho, ešte bez zameranie sa na samotný vzťah. Išlo o vnútornú normu správania pre jednotlivca, ktorá nevyžadovala, aby tam bola vzájomnosť. Zameranie bolo na blížneho a Ježiš vysvetlil, že náš blížny je “ktokoľvek, kto je v núdzi“, bez ohľadu na to, kto to je.
Novosť, ktorú Ježiš priniesol ohľadom lásky, on sám počas svojho života preukázal a tiež ju tesne pred svojim odchodom ohlásil priamo svojim učeníkom. Novinka o vzájomnosti v láske bola jadrom poslednej večeri a vrcholom celého evanjelia. Ježiš povedal: „Dávam vám nový príkaz: milujte sa navzájom. Rovnakým spôsobom, ako som ja miloval vás, aj vy vytrvajte vo vzájomnej láske“.
Novosť novej skúsenosti lásky
Ako môžeme vidieť, nová miera v láske je „ako on miloval nás“. Nový spôsob je „vytrvať v láske“ a „navzájom“, a nové zameranie/cieľ je „vzájomnosť vo vzťahoch medzi veriacimi“.
Miloval nás tak, že dal svoj život za nás, úplne slobodne, bezpodmienečne a verne dôveroval Bohu Otcovi aj Duchu Svätému.
Pozýva aj nás „vytrvať vo vzájomnej láske“. Nestačí milovať toho „druhého“. Teraz ide o vzťah, jeho vzájomnosť a vytrvalosť v ňom. Boh sa chce ubezpečiť, že keď my dodržiavame staré prikázanie dávať lásku „druhému“, zároveň tiež prijímame lásku od „toho druhého“, s ktorým vzťah máme a udržiavame, pretože ľudské bytosti nemôžu žiť bez lásky. Keď sa milujeme navzájom a vytrvávame v tejto vzájomnej láske napriek čomukoľvek, potom sme zladení so sebou samým i s prostredím, ale aj s „partnerom“ vzťahu a s jeho životom, za účelom konať tak, aby aj jemu bolo umožnené odpovedať na našu lásku.
Ježiš adresoval posolstvo o vzájomnej láske iba svojím učeníkom. Predtým im už bolo povedané, že majú milovať svojich blížnych, dokonca aj ich nepriateľov. Ale teraz Jeho modlitba za nich bola, aby mohli byť jedno, rovnako ako On a Otec sú jedno. Jednota je výsledkom intimity vo vzťahoch, ktorá vyžaduje autenticitu zakorenenú vo vzájomnej dôvere v potenciál jedného i druhého milovať Boha, seba aj druhých.
Skúsenosť vzájomnej lásky je možná len v Duchu Svätom. V skutočnosti, Ježiš povedal svojim učeníkom, že ich skúsenosť lásky bude znamením a dôkazom, že patria Jemu. Výsledkom toho je tiež fakt, že tým, ktorí patria Kráľovi, nechýba nič pre plný rozvoj ich osobnosti a potenciálu, pretože verne dôverujú v Život.
Duch Svätý je tá Láska, ktorú môžeme aktivovať a zakúšať v nás a skrze nás. Kľúčovým slovom je verná dôvera v Ježiša, pretože on, pravý Boh a pravý človek, ako by ani nebol Bohom (1), nám už ukázal, že je možné milovať týmto spôsobom.
Maurizio Tiezzi
(1) Kathrine Kullman