V tejto dobe hlbokej temnoty, keď sa zdá, že zlo a násilie sa šíria priamo pred našimi očami, sú mnohé srdcia znepokojené a pýtajú sa na príčinu tejto krutosti. Avšak ako tí, ktorí študujú Slovo a sú deťmi Najvyššieho, môžeme čeliť budúcim výzvam nielen vidiac Božie dielo v nás, ale aj s jasným pochopením globálneho duchovného scenára.

Kríza, ktorú prežívame, nie je len jednoduchým sledom ľudských konfliktov, ale prejavom „kozmickej geografie“, v ktorej sú národy a územia bojiskom medzi Stvoriteľom a vzbúrenými duchovnými silami, ktoré ovplyvňujú ľudí, ktorí sú často sami zvrátení, rozptýlení alebo zmätení.

Aby sme rozlúštili, čo sa deje, môžeme sa vrátiť k nadprirodzenému svetu Biblie, bez toho, aby sme sa obmedzili len na psychologické alebo sociologické čítanie. Ako tvrdí známy učenec Michael Heiser, „svet je rozdelený podľa duchovnej jurisdikcie: po Babele Boh pridelil národy nebeským bytostiam, ktoré sa však stali pyšnými a žiadali od ľudí uctievanie, čo ľudia akceptovali“. To môže byť kľúčom k pochopeniu takzvanej geopolitiky ducha, podľa ktorej diabol a jeho vojská majú moc nad národmi a hľadajú ľudskí, prostredníctvom ktorých môžu uskutočňovať svoje dielo ničenia a nadvlády.

1. Právomoc „bohov“ a božská hranica

Obnovenie biblického pohľadu znamená uznať, že „bohovia národov“ sú kniežatstvá a skutočné mocnosti, ktoré skryto vládnu a o ktorých apoštol Pavol hovorí v Liste Efezanom 6 v súvislosti s duchovným bojom. Nazýva ich kniežatstvá, mocnosti, vládcovia tohto sveta tmy, duchovné sily zla, ktoré sú v duchovnej, nebeskej dimenzii. Tieto bytosti nie sú rovnocenné s Najvyšším, ale pôsobia v limitoch „hranice, ktorú stanovil Boh“. Hoci sa objavujú mocní ľudskí králi plní bezbožnosti, Písmo nás uisťuje, že budú nakoniec „pošliapaní ako plevy“ a že ich „bohovia“ budú „zbavení moci a uvrhnutí do večnej smrti“ jediným pravým Bohom.

Okrem toho v našom pozemskom prostredí môžeme vidieť arogantnú tendenciu mnohých k samozbožšteniu, v protiklade k pokore veriacich, ktorí budú „oslávení“ vo vzkriesení vďaka ich zjednoteniu s Ježišom Kristom, ako zdôraznili vo svojich nedávnych štúdiách niektorí akademici (napríklad Michael Heiser a N.T. Wright).

Konflikt teda nie je len politický, ale odráža aj duchovné napätie medzi „bohmi“ národov a Bohom, ako aj ontologické napätie medzi tými, ktorí sa snažia vystúpiť do neba, a tými, ktorí sú povýšení milosťou za to, že sa ponížili.

2. Dve tváre moci: knieža a cherubín

28. kapitola knihy Ezechiel nám ponúka znepokojujúce odhalenie prostredníctvom príkladu Týru, vtedajšej ekonomickej a námornej veľmoci. Text jasne rozlišuje dve postavy: „knieža Týru“, človeka z mäsa a kostí, ktorý vo svojom srdci hovorí „Ja som boh“, a „kráľ Týru“, duchovná bytosť, cherubín, ktorý bol v raji a vzbúril sa proti Bohu a ktorého väčšina učencov zhodne identifikuje s hadom z Genesis 3 a pyšnou bytosťou z Izaiáša 14; teda so satanom, diablom.

Tu sa vynára hlboká pravda, ktorá predstavuje znepokojujúci scenár: v podstate všetci ľudia môžu byť ovplyvňovaní kniežatami, mocnosťami temnoty, duchovnými bytosťami, ktoré sú nepriateľmi Najvyššieho a ľudského rodu. A tí, ktorí sa vedome či nevedome stavajú do služieb „zla“, môžu byť kanálom pre vôľu a moc zlých bytostí, ktorým slúžia, až tak, že determinujú osudy rodín, spoločnosti a národov.

To vôbec nevyzerá ako jednoduchá poetická metafora, ale ako odhalenie „dvoch dimenzií, ktoré sú jasne rozlíšiteľné, hoci sa synergicky prekrývajú“. Tieto bytosti pôsobia v duchovnej dimenzii, ktorá nie je vzdialená, ale prepletená s tou našou.

Niet pochýb, že existuje také prepojenie duchovných bytosti a ľudských inštitúcií (či už sociálnych, politických, náboženských alebo ekonomických), že činy jedných odrážajú vplyv druhých. V tomto zmysle sa zlí, alebo nepozorní, či zmätení ľudia stávajú akýmisi nástrojmi, podliehajúcimi vplyvu duchov, zlých anjelských bytostí, ktoré buď na základe súhlasu jedinca, alebo len vďaka distrakcii/nepozornosti zainteresovaných, manipulujú s ich vôľou a určujú ich negatívny spoločenský dopad.

Tento stav nie je osudovou nevyhnutnosťou, ale môže vyplynúť z pýchy človeka, ktorý napríklad v túžbe stať sa „bohom“ otvára „obrovské okná“ pre temný, okultný nadprirodzený svet. Toto je prípad tých, ktorí sa vedome prihlásia do satanského vojska ako diabolskí agenti. Môže to byť ale spôsobené aj nepozornosťou ľudí, ktorí – hlavne ak majú vedúce postavenie medzi ľuďmi –významne ovplyvňujú život celých národov. Alebo to môže vzniknúť aj z pyšnej ilúzie duchovnej moci mnohých iných, ktorí zastávajú pozíciu určitej autority: ak sú zaslepení, môžu manipulovať životmi druhých, v mnohých prípadoch dokonca aj medzinárodných más. Všetkými spôsobmi sa vládcovia temnoty snažia svojim pôsobením imitovať princíp prítomnosti Ducha Svätého v ľuďoch, ktorí tak možno nakoniec dajú svoje telá k dispozícii vôli síl temnoty a stanú sa tak nástrojmi, prostredníctvom ktorých tieto bytosti šíria skazu, zvrátenosť a smrť.

Preto máme veľkú zodpovednosť zasvätiť svoj život službe Bohu, nezostať pasívni a plniť vôľu Otca na zemi. Vplyv človeka je totiž veľký, lebo nesie obraz Stvoriteľa. A o to viac sme povolaní, predovšetkým, k prosbám, modlitbám, príhovorom a vďakám „za všetkých ľudí, za kráľov i za všetkých, ktorí sú v pozícii autority, aby sme mohli viesť pokojný a tichý život, zasvätený Bohu a v mravnej čistote.“ (1 Tim 2,1-2).

3. Duchovná geopolitika v knihe Daniel

Túto skutočnosť potvrdzuje aj kniha Daniel. V 10. kapitole anjel poslaný Bohom vysvetľuje, že mu bránil „Perzské knieža“. Hovorí tiež, že bude naďalej bojovať s „ perzským kniežaťom “ a že potom príde aj „knieža grécke“. Je zrejmé, že nešlo o ľudských panovníkov, ale o duchov, ktorí vládli týmto regiónom.

Ako zdôrazňuje Derek Prince, „boj anjelov verných Bohu proti duchovným bytostiam na čele perzského a gréckeho kráľovstva dokazuje, že skutočný konflikt sa odohráva v duchovnej dimenzii a priamo ovplyvňuje život na zemi“. Veriaci sa teda môže pozerať na správy zo sveta novými očami a v mnohých ľudských rozhodnutiach vnímať tiene týchto kniežatstiev.

4. Klam samozbožštenia v kontraste s vtelením

Pýcha sa prejavuje v snahe človeka stať sa Bohom. Toto je „rúhanie“, ktoré identifikoval apoštol Ján: podporovanie samozbožštenia človeka v protiklade k vteleniu Boha.

„Antikristovia“ nie sú len tí, ktorí všeobecne popierajú Ježiša, ale tí, ktorí odmietajú pravdu o Bohu, ktorý sa stal človekom, aby podporili ilúziu, že človek môže vystúpiť do neba vlastnými silami, vlastnými peniazmi a vlastným úspechom.

Ako naznačuje N. T. Wright, skutočnou nádejou nie je človek, ktorý sa stáva Bohom, ale Boh, ktorý vstupuje do pozemského sveta, aby obnovil padlé ľudstvo.

Zatiaľ čo veriaci je naplnený Duchom Svätým, aby spolupracoval s Otcom na konaní dobra, zlí duchovia napodobňujú toto spojenie tým, že hľadajú ľudí, ktorých môžu ovplyvňovať a manipulovať, aby konali zlo. Keď človek odmietne pokoru vtelenia, vydáva sa na milosť a nemilosť silám, ktoré nenávidia Boží obraz, ktorý v sebe ľudia nosia.

5. „Viera Ježiša“: základ našej istoty

V tomto scenári „nehanebnosti a násilia bez závoja“ naša záchranná kotva nespočíva v našej sile, ale vo vernosti Ježiša Krista. Pozorné čítanie Listu Galaťanom 2:20 nám naznačuje, že nežijeme len „vo viere v neho“, ale „vďaka jeho vernosti“. Je to vernosť Toho, ktorý sa za nás obetoval, čo nás podporuje v našej slabosti. N. T. Wright potvrdzuje, že práve táto Ježišova vernosť nás robí spravodlivými.

Vďaka tejto vernosti nám bola udelená „exusia“ (autorita), ktorá nie je magickou silou nám vlastnou, ale je to moc udelená Bohom, aby sme sa stali Jeho deťmi uprostred chaosu a konali v Jeho mene. Ako učil Dr. Myles Munroe: „Božie kráľovstvo nie je náboženstvo, ale vláda; a autorita občana kráľovstva vyplýva z jeho podriadenia sa Kráľovi.“ Táto autorita nám umožňuje stáť pevne na nohách, kde vládne chaos, a prinášať Boží poriadok podľa Jeho múdrosti, kde prevláda neporiadok.

6. Poslanie: nový exodus ako nástroj milosti

Aká je teda naša úloha v tejto geografii chaosu? Sme povolaní byť správcami milosti pre všetky národy, uvedomujúc si autoritu a moc, ktorú nám Boh dal. Tieto časy sú porovnateľné s novým exodom, v ktorom verní Ježišovi učeníci majú pôsobiť ako veľvyslanci Božieho kráľovstva, obdarení božskou duchovnou mocou vytrhnúť ľudí spod vplyvu síl temnoty. Ježiš nám totiž zanechal príkaz, aby sme „robili všetky národy jeho učeníkmi“.

Rovnako ako Mojžiš zdvihol palicu proti moci faraóna a „egyptských bohov“, aj my môžeme volať Božiu moc v našich rodinách, na našich pracoviskách a kdekoľvek sa nachádzame. Náš boj nie je proti iným ľuďom, ale proti duchovným bytostiam, ktoré vládnu svetu. Aby sme proti nim bojovali, obliekame si Božiu zbroj – pravdu, spravodlivosť, horlivosť, vernosť, spásu a Božie slovo – a odoberáme temnote územie tým, že plníme poslanie, ktoré nám dal Ježiš. Výzbroj totiž neslúži len na „osobnú spásu“, ale je to božia výbava, ktorú s nami zdieľa, aby sme žiadali a vybojovali späť stratené územia.

Každý náš domov a každé miesto, kde sa nachádzame, je ako predsunutá základňa Kráľovstva, kde sme povolaní vytvárať priestor pre ľudstvo na ceste k novému stvoreniu. Ako naznačuje akademik John Walton, sme povolaní obnoviť funkčný poriadok Boha v stvorení. Každý priestor, kde sa uplatňuje Ježišova autorita, provokuje chaos duchovného „mora“. Nemusíme sa báť, lebo hoci more v Biblii symbolizuje chaos a smrť, náš Boh už cez neho prešiel.

Záver: očakávanie dobra

Hoci je už neskoro a na svete sa už objavilo mnoho antikristov, my, Ježišovi učeníci, máme pomazanie, ktoré nám dáva poznanie. Naše víťazstvo spočíva v tom, že zostaneme pevní a ukážeme, že Ježiš je jediný pravý Boh, a ponúkneme ľuďom, ktorí sa ešte nerozhodli, možnosť zvoliť si Život, skôr než sa čas naplní.

Nesmieme strácať odvahu.

Nádej, ktorá je verným očakávaním dobra od Boha, nebude ukrátená ani v najťažších skúškach, lebo nám bol daný Duch Svätý, ktorý rozlial do našich sŕdc svoju lásku, záruku budúcej slávy.

Posilnite oslabené ruky a upevnite klesajúce kolená: Kráľ prišiel, jeho kráľovstvo je už tu. Ale ešte nie úplne. Kráľ sa vráti, aby ho definitívne ustanovil. A ono nikdy neskončí.

Maurizio Tiezzi