Všetci hľadajú ideálny svet, v ktorom nikto nežije v núdzi a kde sú všetci spokojní so svojím životom.
Je to svet, kde ľudia nie sú navzájom hrozbou ani nebezpečenstvom, ale príležitosťou vyjadriť vlastnú osobnosť, dať zo seba to najlepšie, slúžiť druhým svojimi darmi, ba sebou samými. Aký svet by to bol, keby sme žili s hlavnou túžbou napĺňať potreby iných s vedomím, že práve my máme pre nich riešenia, dokonca, že my sme riešením pre ich problémy.
Ak by všetci žili s týmto povedomím a túžbou, každý by tiež vedel a očakával, že iní by urobili to isté pre neho. V takomto ideálnom svete je istota, že všetci zmýšľajú rovnakým spôsobom. Sú zameraní na dávanie toho najlepšieho zo seba druhým, bez podmienok a zadarmo, na základe slobodnej voľby, aby ten, kto prijíma, dostal všetko, čo potrebuje, a aby potom on mohol rovnako konať vo vzťahu k iným.
Existuje jednoduchý biologický cyklus života, ale je aj ďalší, duchovný. Život sa nikdy nezastaví. Neustále sa hýbe a musí cyklovať. Ak život neprúdi, nastáva problém. V tomto ideálnom svete niet súťaživosti, pretože pozornosť jeho obyvateľov sa nesústreďuje na očakávanie, že budú milovaní, ale na možnosť milovať. Takže neočakávaš, aby sa iní zmenili, urobili niečo, ale tvoje uspokojenie je v tom, že môžeš dať to, kým si, že si autentický a žiješ podľa svojho poslania. Aký by to len bol svet! Keďže všetci dávajú, nikto nie je v núdzi. Ak by sme toto chceli preložiť do ekonomických termínov, museli by sme hovoriť o pojmoch dopyt a ponuka. Princíp, ktorý hýbe ekonómiou, je, že ponuka existuje preto, že je určitý dopyt. Dopyt sa stáva aj sociálnym problémom, ak niet ponuky, ktorá by ho mohla uspokojiť. V ideálnom svete každý človek môže ponúknuť seba samého, aby odpovedal na potreby iných, aby sa žiadna nenaplnená potreba nestala sociálnym problémom. Sme spokojnejší, keď dávame, než keď prijímame, pretože práve dávanie zodpovedá realizácii seba samých. Tento postoj je tiež garanciou, že keď my budeme mať nejakú potrebu, bude uspokojená.
Jeden mladý učiteľ, ktorý žil asi pred 2 000 rokmi, silne potvrdil tento princíp. Učil: „Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6, 38). Tento mladý rabín sa volal Ježiš a žil v Nazarete. Okrem iného hovorieval, že kto chce byť veľkým v tomto ideálnom svete, musí sa naučiť slúžiť, dávať sa druhým. Všetci stále hľadajú svet, o ktorom hovoril Ježiš, akoby ešte stále mal len prísť odinakiaľ (napr. z inej planéty či galaxie prostredníctvom mimozemšťanov, ktorí pristanú na Zemi). Ale všetci by mali vedieť, že nebeské kráľovstvo už „pristálo“ na planéte Zem prostredníctvom Toho, ktorý prišiel z iného sveta – z dimenzie večnosti. A bol to práve Ježiš Kristus, Boží syn, ktorého otec poslal, aby splnil túto misiu. Tento ideálny svet je nebeské kráľovstvo, ktoré Adam stratil, ale ktoré Boh znovu vrátil ľuďom prostredníctvom Ježiša. Toto kráľovstvo je už tu, medzi nami a v nás. A Boh ho chce šíriť prostredníctvom nás, aby všetci mohli žiť šťastne.
Nebeské kráľovstvo funguje prostredníctvom viery v láske. Láska nie je emócia. Je to zodpovedné rozhodnutie slúžiť sebou samým druhým, zadarmo, bez bočných úmyslov, bez podmienok. Aby aj druhí mohli, keď bude rad na nich, dať to najlepšie zo seba iným. Takto nás miloval Ježiš. On začal tento proces, cyklus nového života. A teraz je rad na nás, udržať ho aktívnym. Toto bolo jeho hlavné prikázanie: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som Ja miloval vás.“ (Jn 13, 34)
Je len jedna prekážka, ktorá môže pokriviť či odkloniť rieku života (Ez 47) – egoizmus človeka, ktorý si radšej ponechá pre seba to, čo mu bolo dané, namiesto toho, aby to investoval, a to tak, že bude dávať iným. Je pravda, že v dnešných dňoch majú ľudia strach milovať, lebo sa boja, že keď dajú zo seba všetko, čo majú, k dispozícii pre službu druhým, stratia istotu sebazabezpečenia a kontrolu. Kým v skutočnosti je práve toto jediný spôsob zdravej sebarealizácie.
Mladý učiteľ z Nazaretu vo svojom prvom verejnom vyhlásení, ktoré je zaznamenané v Evanjeliu podľa Matúša, povedal, že na to, aby si mohol žiť v tomto ideálnom svete tak, ako žijú jeho občania, musíš zmeniť spôsob myslenia (Mt 4, 17). Vyjasnil svojim najbližším študentom, že na to, aby mohli konať ako on, musia zaprieť samých seba, svoj egoizmus a sústrediť sa na potreby druhých. Nebeské kráľovstvo je už v nás, tu. Ak zmeníme zmýšľanie, zažijeme ho.
Maurizio Tiezzi
Publikované v časopise „Miriam“ 4/2010