Prinášam posolstvo o nebeskom kráľovstve do Talianska, Slovenska a Poľska, a chcem vám priblížiť situáciu, ktorú vnímam v týchto troch krajinách, kde takmer 90% populácie tvrdí, že sú kresťania.

V roku 2008, katolíci v Taliansku tvorili 88%, 4-5% boli ortodoxní kresťania a protestanti predstavovali 1,5%. V roku 2006  iba 54% kresťanov tvrdilo (štatistika Eurispes), že veria v zázraky, zatiaľ čo 37% v nich absolútne neverilo. Iba jedna tretina navštevovala kostol, 84% bolo za potrat, traja zo štyroch považovali spolužitie za spôsob, ako otestovať vzťah ešte pred manželstvom, a 38% katolíkov a 69% nekatolíkov boli za eutanáziu.

Podľa mojich skúseností 9 z 10 kresťanov nikdy nečítalo Bibliu, praktizovali okult a nepovažovali to za niečo, čo je v rozpore s ich kresťanskou vierou. Verili, že nie je nič zlého na ezoterickom učení, astrológii či živote v poverách, na „new age“ a v skúšaní východných praktík, techník, filozofie a kultov. Mnoho kresťanov sú aj členmi slobodomurárstva. Je evidentné, že vlastne nevedia nič o Ježišovi Kristovi, keďže poznajú dobre, čo to znamená prijať slobodomurárstvo, každý deň sledovať horoskop, alebo ísť za mágom.

Iní chcú niečo zmeniť vo svojom živote, ale nie ich život. Hľadajú Boha len preto, že chcú riešiť svoje problémy, a keď si uvedomia, že musia žiť z viery, uprednostnia predstavu, že každý človek má niesť svoj kríž, a že po smrti snáď bude ich situácia lepšia. Iní stále hľadajú nejakú zmenu, ale keď zistia, že musia zaprieť seba a zmeniť svoj život, radšej nachádzajú útočisko v náboženstve, aby upokojili svedomie. Napokon ďalší hľadajú Boha a chcú žiť, ako on hovorí, sú ochotní aj niečo obetovať a majú skúsenosť stretnutia s Pánom, spoznajúc Ducha Svätého. Avšak, na to, aby sme konali to, čo Ježiš hovorí, ani toto nebude nikdy postačovať.

Takíto sú teda „veriaci“ Európania, ktorí by mali ísť do sveta a prinášať vplyv nášho kráľa do každej etnie!

V rôznych častiach sveta mnohí z tých, ktorí hlásajú Božie kráľovstvo, povzbudzujú veriacich, aby vstúpili, či až aby mali primát, v sociálnej oblasti, aby invadovali politiku, ekonomiku, oblasti médií atď. Hovoria vlastne, že kvôli náboženstvu sa cirkvi zamerali na nebo s takým výsledkom, že ľudia sa oddelili od každodenného života na zemi.

Pre Európanov by takéto posolstvo bolo krokom späť, nazad do zmätku, do ktorého už náboženstvo ľudí voviedlo. Odjakživa, čo si spomínam a viem, katolícka cirkev pozývala „svojich veriacich“, aby žili vo svete ako „dobrí ľudia“, zatiaľ čo o duchovné záležitosti by sa postaralo duchovenstvo, profesionáli, vnímaní podobne ako „Leviti“. V dôsledku toho katolíci v Taliansku skutočne spravili „inváziu“ do spoločnosti. Je veľa katolíckych cirkevných hnutí, aktívnych v politike, v ekonomike, v oblasti rodiny, mládeže, športu, atď. Každé z nich si zobralo svoj sektor a rozvíjali v ňom aktivity i s určitým sociálnym impaktom, až tak, že sa tieto samotné hnutia stali integrálnou súčasť talianskej spoločnosti. Ale efekt to malo žiaľ aj taký, že veriaci zabudli na Boha kvôli zasväteniu sa práci, svojim talentom a vlastnej múdrosti a schopnostiam, vede a poznaniu, umeniu, športu, rodine a nezriedka aj peniazom, moci a korupcii.

Dnes, keď niekto hovorí o nebeskom kráľovstve a o našom Pánovi Ježišovi Kristovi, práve „kresťania“ ho budú považovať za čudáka, pretože boli naučení, že Pán nemá nič spoločného s každodenným životom, že Boh  patrí len do kostolov a zaoberať sa ním prináleží len Levitom (kňazom).

Keď žiješ život viery a dôveruješ Duchu Svätému, vediac, že prebýva v tebe, ak veríš v jeho silné pôsobenie na tvoje okolie, ako prví sa pohoršia kresťania,  pretože pre nich byť kresťanom znamená len patriť do nejakej Cirkvi, ktorá sa stará o ich spiritualitu, kým oni sa musia starať len o svoju prácu, rodinu, každodenný život. Samozrejme spôsobom úplne oddeleným od viery, až do takej miery, že sú schopní žiť život kompromisov pre peniaze a reputáciu, dokonca sa aj stať slobodomurármi, atď.

Ľudia v Európe potrebujú znovuobjaviť Božie priority a prijať ich za svoje, žiť bežný život vo viere, aby sa aj výnimočné stalo bežným. Veriaci musia znovuobjaviť tajomstvo skryté od vekov, Ježiša Krista v nich, nádej slávy; potrebujú sa zamerať na duchovnú realitu, ktorá sa mocne prejavuje skrze nich.

Európsky veriaci musí objaviť, že Boh chce konať na zemi skrze neho, ale toto je možné len vtedy, keď Ježiš žije v ňom.

Monštrum, ktorému čelíme, je náboženskosť, ktorá už dosiahla svoj cieľ „sociálnej angažovanosti“ a „zdokonaľovania darov“. Zdá sa, že história má pre ľudstvo horký osud: buď „odídeš“ zo sveta, aby si sa stal „duchovným/spirituálnym“ alebo sa úplne zasvätíš sociálnej práci a humanizmu, skôr či neskôr zabúdajúc na Boha.

Musíme nájsť rovnováhu, čo znamená, robiť to, čo hovorí Ježiš a dovoliť Duchu Svätému aby konal v nás a skrze nás, smerom navonok, aby sme tak ovplyvňovali a pôsobili na prostredie. Ježiš je učiteľ. On nezaložil politické strany, ani sa nešplhal po moci, hoci mu bola ponúknutá táto možnosť. Jeho efektivita nezávisela od Jeho prirodzených talentov. Všetko, čo robil, bolo poslúchať Otca a žiť podľa Jeho vlastnej prirodzenosti, konajúc v moci a sile neba, aby oznámil všetkým, že s Ním prišlo na zem Božie kráľovstvo. Rovnakým spôsobom by Duch Svätý prišiel prebývať do tých, ktorí v Neho uverili, aby tak On zmaril diablove skutky, vyháňal démonov a liečil choroby. Ježiš bol vždy konzistentný vo svojom konaní, pretože robil to, čo aj hovoril, bol úplne závislý na nebi a pracoval na oslobodení a spáse ľudí. Ježišova revolúcia začala zdola, od svedomia jednotlivcov, od ich osobného vykúpenia, nie z vrcholu významných a vplyvných spoločenských, politických, či ekonomických pozícií. Ježiš zveril svojim vyvoleným len jeden kľúč: milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. Týmto spôsobom by ich jednota v láske rozšírila Jeho revolúciu a Jeho Cirkev by bola neporaziteľná.

Preto je čas pohnúť sa dopredu a robiť revolúciu, akú Boh očakáva. Duch Svätý dvíha v Európe nových ľudí, ktorí prinášajú posolstvo o Nebeskom kráľovstve, žijú pre Krista a konajú v Jeho moci.

Cítim, akoby sme boli v časoch Jozueho!

Aby sme mohli vykonávať túto úlohu, spolu s ďalšími som založil neziskovú nadáciu a ohlasujem a vyučujem posolstvo o nebeskom kráľovstve v Taliansku, Slovensku a Poľsku. V týchto troch krajinách organizujeme semináre, koncerty, akcie rôzneho druhu, vrátane škôl Kráľovstva, ktoré sme začali asi pred dvoma rokmi. Teraz máme  v Taliansku 30 študentov, 40 v Poľsku a okolo 120  na Slovensku. Vybudovali sme silnú webovú stránku, ktorá distribuuje zadarmo videozáznamy dabované do jazykov týchto krajín a aj do angličtiny.

Modlíme sa za vyslobodenie a uzdravenie a Boh potvrdzuje Jeho slová znameniami, divmi a zázrakmi. Ľudia menia svoje životy, ich svedomie je obnovené a sú vykúpení z ťažkých situácií, v ktorých boli predtým, než stretli Kráľa. Mnohí tiež začínajú dávať posolstvo ďalším. Stretávajú sa v skupinách v domovoch, modlia sa, jedia spolu a za všetko oslavujú Boha. Naše sídlo v Siene je akoby pľúcami pre tých, ktorí chcú prísť, aby boli nasýtení a znovu idú, aby šírili Jeho posolstvo a prinášali Jeho moc.

V Siene každý týždeň navštevujeme miestne väzenie, kde máme možnosť hovoriť väzňom o Kráľovstve nebeskom. 30% väzňov sa zúčastňuje na našich stretnutiach, 5% z nich sú moslimovia (zatiaľ!) a žasnú nad mocou posolstva, ktoré počúvajú.

Kamkoľvek sme šli, stretli sme sa so silným odporom a prenasledovaním, a dokonca aj tí, ktorí sa k nám pripojil, sa stali cieľmi nespravodlivých útokov.

Čo vyvoláva najväčšie nepriateľstvo zo strany rímskych katolíkov, je fakt, že strácajú kontrolu nad ľuďmi, keďže mocné vyslobodenie ukazuje realitu prítomnosti Božieho kráľovstva. Mnoho ľudí, ktorí sa rozhodli opustiť ich cirkev, museli čeliť psychickému násiliu od ich vlastných rodín. Iní boli prepustení v práci. Keď ideme na nejaké miesto, vždy je tam kňaz alebo pastor, ktorí tvrdí, že vstupujeme na jeho územie, a že musíme žiadať o povolenie skôr než prehovoríme. Ale aj napriek ťažkostiam Božie kráľovstvo postupuje, napreduje a získava späť pozíciu za pozíciou. Žijeme zázraky každý deň.

Všetky naše zdroje pochádzajú z príspevkov od ľudí, ktorých sa Pán dotkol skrze nás, a nikdy nám ani našim rodinám nič nechýbalo.

Ako Boh povedal Jozuemu, musíme len byť silní a udatní. Nikto nám nebude môcť odolať, pretože Pán, náš Boh, je s nami, kamkoľvek pôjdeme. My vieme a veríme, že budeme prosperovať a mať úspech, na slávu Kráľa Ježiša.

Maurizio Tiezzi

Publikované v časopise „Thy Kingdom Carriers“, jún-júl 2011, News Magazine č.3