Lukáš bol lekár, nebol žid, ale bol učeníkom a Pavlovým spoločníkom. Verí sa, že napísal evanjelium pre vzdelaných Grékov a Rimanov potom, čo „dôkladne preskúmal všetko od počiatku“, aby si čitateľ mohol byť istý, že veci, ktoré sú mu predstavovené, sú pravdivé.

Lukáš nám predstavuje človeka-spasiteľa a jeho život, ktorý žil na najvyššej morálnej úrovni, aká bola kedy možná. Ako jediný z evanjelistov rozpráva aj o jeho počatí a narodení, rovnako ako aj o Jánovi, Jeho kňazovi-heraldovi. Yeshua bol počatý Duchom Svätým, Bohom, ktorý prichádza k ľuďom, vstupuje do ich ľudskosti a počne v lone mladej ženy panny ľudskú bytosť, ktorá je skutočným človekom, ale zároveň aj pravým Bohom.

V „Synovi človeka“ je teda prítomná ľudská i božská podstata, nerozlučne zjednotené v jednej osobe Yeshuu, ale zároveň odlíšiteľné.

Narodenie Mesiáša bolo úplne ľudským; ibaže na rozdiel od nás všetkých, ktorí sa rodíme iba s ľudskou prirodzenosťou, Yeshua sa narodil aj s božskou prirodzenosťou, ktorú niesol Duch Svätý, ktorý oplodnil Máriu, s jej čisto ľudskou prirodzenosť.

Rozprávanie o počatí Spasiteľa a o Jeho narodení nám silno prehovára o tom, čo sa s nami stane, keď sa znovu narodíme: Duch Svätý vstupuje do nášho ľudského života, vkladá do nás božské semeno a sme duchovne znovuzrodený ako nové stvorenia, v ktorých Duch Boží naďalej prebýva: zjednotený s nami, ale zároveň odlíšiteľný.

Božská prirodzenosť vlastní božské atribúty. Keď je človek “oplodnený” Duchom Svätým, môže manifestovať cnosti vysokého morálneho štandardu, ktoré vyjadrujú práve tieto božské atribúty. Yeshua žil takto: ako človek aj Boh súčasne, božské atribúty sa v ňom prejavili tak, že sa presmerovali do Jeho ľudskosti/človečenstva, aby ukázal svetu najvyššie zodpovedajúce ľudské cnosti. Rovnakým spôsobom aj my, ktorí sme sa znovuzrodili, môžeme prejavovať nový život prijatý z neba s jeho božskými atribútmi, lebo nás Ducha Pána “premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz“. (2 Kor 3,18)

Lukáš 1, 1-4