Cirkev nemusí meniť osud sveta, ale ponúknuť každému, kto žije v tomto svete, príležitosť vstúpiť do svojho vlastného pravého príbehu/osudu. Pretože tento svet v jeho súčasnej podobe pominie, ale večný život nikdy. Yeshua hľadal a stále hľadá srdce každého človeka, rovnako ako jeho učeníci.
Yeshua nehovoril veľa ohľadom „cirkvi“. V podstate len povedal, že:
i) si sám vybuduje svoj vlastný zbor-kongregáciu;
ii) musí byť postavená na Jeho vlastnej osobe a na Jeho odhalenej (zjavenej) totožnosti;
iii) nebude porazená silami temnoty.
Takže On, zakladateľ a hlava, jasne uviedol, že Jeho Cirkev môže byť vybudovaná iba Ním a postavená na Ňom. Len On je pomazaným Synom Božím, ktorý prišiel, aby zachránil všetky ľudské bytosti pred ich hriechmi skrze výkupnú (zmierlivú) obetu ľudstva, a On je tiež slávnym Kráľom, ktorý príde znova, aby definitívne ustanovil svoje kráľovstvo na zemi, keď zničí všetkých nepriateľov a zhromaždí si svojich verných, aby s nimi vládol.
Členmi Yeshuovej Cirkvi môžu byť iba tí, ktorí sú kompatibilní s jej živým základom, s Mesiášom. Židia aj pohania, ktorí prijali novú zmluvu Božiu, dôverujú v Neho a verne žijú pre toho, ktorého ctia a uctievajú ako svojho osobného Pána a Kráľa všetkých. Iba oni sú vyvolení Bohom, aby vytvorili kráľovské kňazstvo a svätý národ, ktorý bude navždy vládnuť s Pánom Bohom. Nebude ich veľa. Yeshua to povedal.
Okrem toho, Cirkev Mesiáša má takú z neba delegovanú autoritu, že nad ňou nemôžu zvíťaziť sily temnoty. To znamená, že zatiaľ čo Cirkev naďalej prináša svedectvo vo všetkých krajinách, medzi kráľovstvom temnoty a kráľovstvom svetla už prebieha kozmická vojna; a Cirkev je do toho naplno zapojená a nemôže predstierať, že neexistuje žiadna duchovná vojna, ktorú treba bojovať a vyhrať. Ako môže niekto, kto tvrdí, že je kresťanom, ignorovať túto záležitosť, keď je to jediná vec, ktorú Yeshua povedal o svojej cirkvi? Alebo ako môže tolerovať modlárstvo, praktizovať nezákonnosť a dokonca sa v tom cítiť pohodlne až do toho bodu, že vedie vojnu proti Duchu Svätému namiesto proti diablovi, skorumpovanej ľudskej prirodzenosti a svetu? Alebo byť kresťanom znamená niečo iné než byť pravými učeníkmi Yeshuu? Možno sa slovo „kresťan“ stalo bohužiaľ len synonymom slov ako „obrátenec“ alebo „ten čo chodí do kostola“ alebo „veriaci“.
Bohužiaľ dnes je v kresťanstve široko akceptovaná rozmanitá škála rôznych názorov na cirkev, takže všetko môže byť v poriadku, hlavne aby to bolo „politicky korektné“. Eklekticizmus, relativizmus a ekumenizmus sa stali vysoko váženými hodnotami, rovnako ako oslava modloslužby a uctievanie modiel. Milióny tzv. kresťanov sa zapájajú do čarodejníctva, veštenia a nekromancie alebo praktizujú uctievanie Aštarty (starodávne božstvo ženy spomínané v celej Biblii, nazývané aj kráľovná nebies u proroka Jeremiáša a Diana Efezská u Lukáša), kult Molocha (obetovanie detí cez potraty a pedofíliu) alebo Bafometa („boh“ muž mnohých a rôznych mocných diabolských a svetských kongregácií). Mnoho ďalších uctieva východné modly, a to aj prijatím a odovzdávaní Kundalíni, akoby to bol Duch Svätý. Pre mnohých sa stalo normálnym nazývať sa kresťanmi a zároveň oslavovať Halloween, praktizovať homosexualitu a používať si Ježiša na to, aby propagovali seba samých, zarábali peniaze, získavali moc a robili si, čo chcú, pod „prikrývkou“ Božej milosti.
Zatiaľ čo každý člen Yeshuovej kongregácie sa venuje hlavne šíreniu Nebeského kráľovstva, pretože jeho prioritou je najprv hľadať Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, veľa tzv. „veriacich“ sa namiesto toho usiluje pripojiť k nejakému náboženskému klubu zvanému „cirkev“ alebo „kresťanstvo“, kde by mohli delegovať zodpovednosť za svoje životy na iných, očakávajúc, že dostanú sociálne služby alebo budú môcť vykonávať určité činnosti, aby sa cítili nažive. V skutočnosti kresťania často nehľadajú samotné vnútorné svedectvo Ducha Svätého, ale skôr vonkajšie potvrdenia pochádzajúce z akéhokoľvek sociálneho úspechu ich činnosti. Často tiež delegujú svoje rozhodnutia na cirkevné autority. Podobne tí, ktorí vedú cirkev, robia rozhodnutia namiesto svojich ľudí, možno v presvedčení, že sú za nich zodpovední. Je to ako nefunkčná symbióza, založená na vzdaní sa moci a zbavení/odobratí moci, takže sa na jednej strane premieta do pasivity a na strane druhej do kontroly. Pasivita potom opodstatňuje sťažovanie sa, kritiku a sebaľútosť; kontrola zase opodstatňuje manipuláciu. Je to zvrátená špirála, ktorá však týchto „kresťanov“ udržuje v zamestnanosti. Kresťanskí rodičia navyše často delegujú svoju autoritu nad svojimi deťmi na cirkev, namiesto toho, aby prevzali túto zodpovednosť a učili ich doma.
Ale členovia Yeshuovej Cirkvi sa zhromažďujú, aby chválili a klaňali sa Nebeskému Otcovi. Všetci sú vybavovaní/zmocňovaní a školení k tomu, aby boli zodpovední, autentickí a autonómni; aby boli vnímaví na Ducha Svätého; aby šírili kráľovstvo Božie tým, že budú získavať učeníkov pre Yeshuu, ponoria ich do Jeho Mena a budú ich učiť, aby realizovali vo svojich životoch všetky pokyny, ktoré dal Mesiáš, a to skrze ohlasovanie dobrej správy o kráľovstve všetkým; a ako idú a toto robia, vyháňajú démonov, uzdravujú chorých, povzbudzujú, budujú a potešujú ľudí, ktorých stretávajú.
Skutočnú cirkev tvoria svätí a verní kráľovskí kňazi, ktorí sa navzájom milujú, ako aj ich miloval Yeshua. Nie sú to rebeli. Veria, dôverujú a zverujú svoje životy Bohu, odpúšťajú, sú pokorní a mierni, žijú pre Neho a nie pre seba. Nestretávajú sa kvôli tomu, aby si poriešili svoje problémy, ale aby sa stretávali s Bohom, v ktorého prítomnosti je možné vyriešiť všetky problémy.
Cirkev Mesiáša ďalej funguje ako zotavovacie stredisko, ako hostinec z Lk 10, 25-37, kde možno priviesť ľudí, aby boli vyliečení zo svojich rán; alebo ako dom v Lk 15, 11-32, kde im ich Otec môže dať odev spravodlivosti, rodinnú pečať v podobe prsteňa na ich prste a sandále na nohách, aby sa oddelili od sveta a cítili sa pohodlne, keď pôjdu horlivo hlásať evanjelium.
Na záver, život Cirkvi sa musí manifestovať ako spravodlivosť, zodpovedná autorita, svätosť, milosrdenstvo, vernosť, horlivosť v šírení posolstva kráľovstva a vo vydávaní silného svedectva o Yeshuovom zmŕtvychvstaní.
Tieto veci, okrem iného, charakterizujú skutočnú víziu Yeshuu pre jeho Cirkev. Ak ich nevidíme vo svojom živote, v našej službe a v našich komunitách, mali by sme všetko resetovať a požiadať Boha o nový začiatok. Nech je požehnané Jeho meno, lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky!
Maurizio Tiezzi
článok bol napísaný v angličtine pre časopis: Thy Kingdom Carriers, 2020, issue 1