Podobenstvo o dobrom Samaritánovi je veľkým učením o vykúpení, láske, cirkvi a návrate Mesiáša. Yeshua sa stal našim blížnym, vrátil nám život, uzdravil nás a zabezpečil, aby bolo o nás postarané počas rekonvalescencie.
Náboženskí zákonníci, tiež na svojej ceste z Jeruzalema, miesta pokoja, smerom do Jericha, miesta prekliatia, ktorým sa mu vyhli, nepriblížili sa k umierajúcemu mužovi. Nemali nástroje/schopnosť pomôcť mu, pretože sami nemali život. Skúmali Písma a mysleli si, že tak získajú život, ale nechceli/nedovolili, aby sa k nim Mesiáš, ich blížny, pribížil aby tak získali večný život. Vedeli len obviňovať, ale nemohli oslobodiť. Odsúdzovali teda, pretože nemohli ospravedlniť. Ani seba samých.
Ježiš povedal zákonníkovi z Lukáša 10, že na to, aby mal večný život, mu stačilo urobiť to, čo vedel: milovať Boha celým sebou a svojho blížneho, ako seba samého. Ale ten zákonník, aby sa ospravedlnil a vyhovoril, sa spýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“.
Evidentne nemiloval druhých ľudí a teda pochybil ohľadom jedného z dvoch prikázaní, ktoré sám práve odcitoval. Náboženskí zákonníci sú vždy pripravení z pamäti citovať verše a ukázať svoje biblické vedomosti. Majú prepracovanú techniku: používajú Písmo na testovanie ostatných. Ale ak sú vyzvaní, aby robili to, čo hovoria, potom použijú samotné Písmo, aby našli v jeho záhyboch únikovú cestu proti volaniu ich svedomia, ktoré im vyčíta, že sú pokrytci.
Ak by sme aj my dnes predstúpili pred Pána recitujúc jeho slová, Ježiš by nám tiež povedal: Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť! Keby však bol niekto z nás pokrytcom, aj dnes by sa odvážil odporovať a argumentovať so „Sudcom všetkých“ a „Prostredníkom Zmluvy/Aliancie“. Aby sa ospravedlnil/vyhovoril, opýtal by sa ho, nech mu vysvetlí (zloží účet), čo On sám povedal, že treba robiť. Akoby problém bol na Božej strane, nie u nás. Dávajme Slovo do praxe, nebuďme len jeho poslucháčmi, ktorí klamú seba!
Náboženskí pokrytci, so všetkými svojimi vedomosťami, môžu aj robiť dobre, ale ich motivácia je pokrivená. Robia to pre to, aby sa zapáčili Bohu, ktorého si urobili na svoj obraz a podobu, aby si získali zľavu z trestu alebo amnestiu.
Čo Ježiš odpovedal na otázku zákonníka? Blížnym nie je ten doráňaný a umierajúci človek, ktorému treba pomôcť, ale ten, kto sa k nemu priblíži, aby ho zachránil, pomohol mu. Stal sa blížnym núdznemu, obnovil ho skrze vlastnú„starostlivosť aj náklady“. Úprimný súcit a milosrdenstvo sú ľudské cnosti, ktoré otvárajú cestu pre boží atribút lásky. Táto láska, na svoje náklady, koná zadarmo, konkrétnou a dobrovoľnou starostlivosťou o potreby toho druhého. Ježiš povedal zákonníkovi: Choď a rob aj ty podobne!
Nemusíme hľadať niekoho, koho by sme milovali, aby sme sa cítili na poriadku s Bohom, ale nájsť toho, kto nás miloval ako prvý, pretože sme potrebovali byť spasení. Len vtedy budeme mať aj my lásku potrebnú na to, aby sme sa stali blížnymi pre zomierajúcich, doráňaných, tých, ktorí sú utláčaní hriechom a telom, bití náboženskými predpismi, ktoré ich obviňujú a nevidia východisko. Táto láska bude zrkadlom našej dôverujúcej vernosti Ježišovi, ktorý sa ako prvý priblížil k nám a miloval nás až na smrť: to, čo má hodnotu je verná dôvera, ktorá funguje skrze lásku!
Yeshua je náš najbližší príbuzný, ktorý nás prišiel spasiť, keď sme boli gniavení hriechom a bití náboženskými nariadeniami, ktoré nás obviňovali a nemali sme východiska.
Jeho ľud ním pohŕdal a odmietol ho, akoby bol Samaritánom. A predsa sa ako dobrý Samaritán evanjelia zastavil pri každom z nás, obviazal nám rany a uzdravil naše srdcia. Vrátil nám náš život a Ducha Svätého a zveril nás do starostlivosti dôveryhodného hostinského, ktorý sa o nás postaral. Za všetko zaplatil On. Dal zálohu a doplatí po jeho návrate a dá odmenu tým, ktorí sa nás medzitým chránili.
Kto miluje ostatných a stáva sa ich blížnym, je to preto, lebo aktivizoval svoju viera a koná. A kto miluje druhých, miluje Boha, pretože poslúcha Yeshuov príkaz. Nie je to poslušnosť získaná náboženským vydieraním. Nie! Je spontánna, plná dôvery, synovská, prirodzená. Je to úprimná a úplná dôvera, pretože naša nová prirodzenosť a život by nám nedovolili konať inak.
„Ak vytrváte v mojom slove, ste skutočne mojimi učeníkmi … Nové prikázanie vám dávam: aby ste sa milovali navzájom … Ako som miloval vás, aj vy sa navzájom milujte … Podľa toho budú všetci vedieť, že ste moji učeníci, ak sa milujete navzájom … Toto je moje prikázanie: milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás … Toto vám prikazujem: milujte sa navzájom “.
Robme to. A budeme žiť!