Po tom, ako ho tri dni hľadali v Jeruzaleme, Jozef a Mária našli Ježiša v chráme ako sa rozpráva s učiteľmi. Všetci sa čudovali nad jeho múdrosťou a jeho slovami. Keď ho rodičia uvideli, žasli a hovorili: „Synu, prečo si nám to urobil? Hľadali sme ťa a mali sme veľkú starosť! “. Ale Ježiš odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? “ Ako keby mali preda vedieť, kde ho nájdu. Naozaj v tom duchu pokračoval a povedal im: „Nevedeli ste, že musím byť v dome môjho Otca?“
Samozrejme nemal na mysli Jozefa, ale svojho Otca, ktorý je v nebesiach, čím vlastne sám o sebe potvrdil, že je Božím Synom. Navyše teraz sa on čudoval, ako si ešte stále Jozef a Mária nedali dohromady úplný význam udalostí, slov a vecí, ktoré sa udiali v prvých 12 rokoch jeho života.
Zdá sa, akoby celkom nechápali, že tento mladý syn, ktorý vyrastal v ich dome a v ich starostlivosti ako plnohodnotný normálny človek, bol súčasne Boh, ktorý vykúpi ľudí a navždy bude vládnuť nad všetkými národmi. Stručne povedané, zdá sa, že po 12 rokoch ešte nedali dohromady skladačku všetkých udalostí, ktoré sa stali, a úplne nepochopili identitu syna, jeho poslanie, jeho osud a ich vlastnú úlohu vo Božom večnom pláne. A to napriek tomu, ze časť budúcej náboženskej tradície odovzdala o nich predstavu ako o páre, ktorý si bol dokonale vedomý všetkého.
Zvážte, že 12 rokov pred tým, pastieri povedali Márii o anjelovi, ktorý im oznámil, že novonarodené dieťa je „Spasiteľ, ktorý je Mesiáš, teda Boh“, a že Mária sa snažila vpečatiť si tieto slová do pamäte a pochopiť dokopy ich význam. Predsa aj anjel Gabriel hovoril k Márii veľmi jasno o božskej podstate dieťaťa, ktoré porodí, a o jeho večnom kráľovstve, ktoré už bolo ohlásené v prisľúbení kráľovi Dávidovi. Veď to bol navyše presne ten istý anjel, ktorý tiež varoval Jozefa, že dieťa v lone jeho snúbence pochádza z Ducha Svätého a že ono zachráni jeho ľud od hriechov. Obaja teda vedeli, že to dieťa je božský Kráľ osloboditeľ, zázračne počatý Duchom Svätým v lone mladej panenskej dievčiny Márie, ktorý zachráni ľudí od ich hriechov a bude naveky kraľovať na tróne jeho pozemského predka Dávida!
Nielen to, ale keď mal Ježiš 8 dní, vzali ho do chrámu a starší muž menom Simeon rozpoznal, že dieťa je živým naplnením prísľubu, ktorý dostal už Abrahám a oznámil prorok Izaiáš. Povedal, že on bude Božia spása, svetlo pripravené na osvietenie všetkých ľudí a sláva Izraela! Posolstvo bolo jasné. Napriek tomu sa jeho rodičia čudovali! Je zrejmé, že bolo ťažké si to naplno všetko uvedomiť, najmä ak vezmeme do úvahy, ako väčšina odborníkov verí, že Mária a Jozef boli mladí, mali od 15 do 20 – 22 rokov.
Zaujímalo by ma, čo si Mária mohla myslieť a cítiť, keď Simeon povedal, ešte tak zvýšiac prorocké napätie daného momentu, že kvôli Ježišovi pôjdu mnohí do záhuby a mnohí ďalší budú spasení, že Ježiš sa stretne s odporom, aby zmýšľanie sŕdc mnohých bolo odhalené a že Jeho život, taký rozhodujúci pre osud každého človeka, bude znamením, ktorému budú protirečiť, čo prinesie jeho matke veľké utrpenie. Je na zváženie, že pre vtedajších Židov Mesiáš mal byť slávny kráľ, ktorý víťazoslávne príde oslobodiť svoj ľud od zahraničného utláčateľa a nastolí globálny, trvalý a absolútny mier. Ako to mohol byť znamením rozporov medzi jeho vlastnými a spôsobiť utrpenie! Ide o to, že nebolo ešte pochopené, že Izaiáš 53 a Žalm 2 hovoria o ňom! Navyše ani anjel Gabriel, ani anjel, ktorý sa zjavil pastierom, nepredpovedali tieto veci Márii alebo Jozefovi.
Vráťme sa napokon k epizóde, ktorá sa stala v chráme, keď mal Ježiš 12 rokov, Lukáš píše, že po tom, ako syna napomenuli, jeho rodičia „jeho slovám neporozumeli “.
V prvých dvoch kapitolách evanjelia podľa Lukáša teda vidíme sled reakcií, ktoré poukazujú na ťažkosti Márie a Jozefa s plným uvedomením si toho, čo sa im dialo: Máriu zarazilo zvestovanie anjela a pokúšala sa dať si dohromady zmysel slov pastierov. Jozef a Mária boli ohromení Simeonovými slovami a navyše neboli schopní porozumieť tomu, čo im Ježiš povedal v chráme. Po návrate do Nazareta, zatiaľ čo ich syn vyrastal v poslušnosti svojim rodičom, si Mária naďalej uchovávala v srdci všetky slová, ktoré boli za tých dvanásť rokov povedané, akoby stále hľadala ich hlbší význam a zároveň nechcela stratiť spomienku na ne a ich bohatstvo. Možno sa toho všetkého zľakla a premýšľala o tom meči, ktorý mal prebodnúť jej dušu.
Okrem toho, keď bol Ježiš o 20 rokov neskôr na vrchole svojej verejnej služby, evanjeliá zaznamenávajú znepokojujúcu epizódu, ktorá sa stala v Galilei. Mesiáš vošiel do domu a okolo neho sa zhromaždil taký veľký zástup, že sa učeníci nedokázali ani najesť a bolo ťažké priblížiť sa k Ježišovi. Marek hovorí, že keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol (Mk 3,21). Prišla jeho matka a bratia; a tí z davu, čo mu boli najbližšie, mu hovorili: „Pozri, vonku je tvoja matka a tvoji bratia a sestry, hľadajú ťa.“ (Mk 3, 31-32) Matúš a Lukáš spresňujú, že si ho dali zavolať a chceli sa s ním porozprávať. Marek hovorí, že ho chceli odviesť. Považovali ho za zmyslov zbaveného a chceli ho zobrať domov. Ježiš však odpovedal zástupu: „Kto je moja matka i moji bratia? “. Prešiel pohľadom po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo mojím bratom, sestrou a matkou je každý, kto plní Božiu vôľu“.
Čo to znamenalo? Že Mária, jeho bratia a sestry nekonali Božiu vôľu? Marek tvrdí, že boli pohnutí obavou, že sa pomiatol. Možno sa o neho báli? Alebo sa báli zneuctenia, ktoré by to prinieslo ich rodine? Nevieme. S istotou vieme, že u nich víťazilo niečo iné nad tým, čo prinajmenšom Márii muselo bolo jasné, pre tie mimoriadne udalosti, ktoré sa udiali.
Aké ponaučenie si z toho môžeme vziať dnes? Zdá sa byť ľudským a normálnym, že tvárou v tvár božiemu tajomstvu, ktoré sa nám plní pred očami, môžeme všetci pociťovať znepokojenie, údiv, úžas a zmätok. Na jednej strane city, strach a hanba, či na strane druhej úzkosť a starosti každodenného života, môžu nielen zakryť spomienku na božie zjavenia, ktoré sme mali, ale dokonca nám môžu zabrániť porozumieť slovám, ktoré nám Syn hovorí alebo tomu, čo Boh robí pred našimi očami. A toto prispieva k tomu, že cesta pred nami je nám ťažšia a neistejšia, už len preto, že existuje riziko, že my sami znemožníme prácu Ducha Svätého.
Boh však vždy vie, čo robí. Ak nežijeme v úzkosti, ak sa netrápime ani nestarostíme tým, kam nás Pán vedie, čo robí s našimi blízkymi alebo prečo ho dočasne možno „nenachádzame“, Ježišove slová a tie, ktoré boli o ňom povedané, zostanú v nás a:
– predmetom našich myšlienok bude všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, milé, úctyhodné, to, v čom je čnosť a chvála;
– tieto veci budeme môcť uskutočňovať podľa Božej vôle;
– Boh pokoja bude s nami a jeho pokoj, ktorý prevyšuje každé chápanie, bude strážiť naše srdcia a naše myšlienky v Ježišovi Mesiášovi, zatiaľ čo s ním poslušne budeme spolupracovať na rozvoji Jeho Kráľovstva na zemi.
Lukáš 2, 21-52