V časoch ako sú tieto je nevyhnutné, aby sme sa sústredili na to, čo pre nás Boh už urobil, a aby sme sa hľadeli dopredu s nádejou v srdci.
Keď sa všetko okolo nás akoby zotmie, keď členovia rodiny ochorejú, keď zomierajú priatelia, keď je ľahké stratiť prácu, keď je naša sloboda obmedzená, keď strach ochromuje, keď nás médiá celý deň bombardujú negatívnymi prognózami, keď vodcovia padajú pod ťarchou korupcie alebo neschopnosti čeliť spoločenským výzvam, aká je odpoveď?
Jediná odpoveď je u Yeshuu a v jeho poverení: Boh poslal svojho Mesiáša, aby nás zachránil, vykúpil nás a vrátil nás do osudu, ktorý pre nás Boh pripravil. Urobil to a toto je dobrá správa!
V Iz 59,20 Boh sľubuje vykupiteľa (v hebrejčine nazývaného „ga’al“) pre tých, ktorí zanechajú neprávosť.
V Iz 60, 16 Boh hovorí, že jeho ľud bude obnovený a že On sám bude sľúbeným záchrancom a vykupiteľom (ga’al).
V Iz 61 (Lk 4, 16–22) Boh znovu opakuje, že Mesiáš bude Pánom pomazaný, pretože bude nad ním Duch Svätý a zasvätí ho, aby oznamoval dobrú správu chudobným, a pošle ho uzdraviť zlomené srdcia, vyslobodiť väzňov a utláčaných, prinavrátiť zrak slepým, ohlásiť začiatok nového času milosti a pomsty nášho Boha, aby potešil všetkých sužovaných.
Poslaním vykupiteľa a záchrancu je spasiť, vykúpiť a obnoviť pomocou mocných skutkov oslobodenia a uzdravenia.
Možno dobre poznáme slovo „spasiteľ“, ktoré je v hebrejčine „moshia“, participatívny tvar slovesa „yashah“, čo znamená spasiť. Reč je o osobe, ktorá niekoho alebo niečo zachráni pred nebezpečenstvom alebo ťažkosťami.
Možno nám však bude menej známe slovo „vykupiteľ“, ktoré je v hebrejčine „ga’al“. Je to slovo, ktoré je súčasťou právneho jazyka. Znamená to niekoho, kto splatí, uzdraví, zachráni alebo vymení niečo za niečo iné, čím vráti veci do pôvodného stavu.
V Tóre postava ga’al je najbližší príbuzný, ktorý je oprávnený vykúpiť každého z jeho rodiny, ktorý bol vzatý do otroctva (Lev 25, 48), pomstiť krv zabitého člena rodiny (Numeri 35, 19), odkúpiť majetok, ktorý predal ktorýkoľvek z jeho „bratov“ (Levitikus 25,25), a oženiť sa s ovdovenou a bezdetnou švagrinou, aby zabezpečil pokračovanie mena rodiny (5 Mojžišova 25, 5–10).
Stručne povedané, ga’al bol ten z príbuzných, ktorý mal legitimitu, moc a zodpovednosť vykúpiť a obnoviť ľudí, majetok a potomkov. A je pozoruhodné, že to mohol urobiť iba pre tých blízkych príbuzných, ktorí ho požiadali o jeho zásah.
Ga’al mal z právneho hľadiska vykupiteľskú moc obnoviť. Náš ga’al je Yeshua, Mesiáš, spasiteľ-vykupiteľ. Je našim najbližším príbuzným, pretože zo skutočného Boha sa stal skutočným človekom, rovnakým ako každý z nás; a vďaka jeho dielu sme my, ktorí sme v neho vložili dôveru, zachránení pred smrťou a naplno obnovení ako deti v Božej rodine!
Viac ako 700 rokov potom, čo Izaiáš napísal tieto proroctvá do svojej knihy, stalo sa, že jednej soboty šiel Yeshua do synagógy v Nazarete, v dedine, kde vyrastal. Podali mu na čítanie text zo zvitku proroka Izaiáša, ktorý bol naplánovaný na ten deň. Bolo to miesto, kde prorok oznamoval, že jedného dňa príde sľúbený ga’al; že bude Bohom poslaný a bude s ním Duch Svätý, ktorý ho zasvätí ako dlho očakávaného Mesiáša. Potom si sadol a vo všeobecnom tichu plnom rozpakov prítomných povedal, že slová, ktoré práve prečítal, hovoria o ňom, a že teda on je „moshia a ga’al“, ktorého poslal Boh na vykúpenie ľudstva. Tvrdil, že je sľúbeným Mesiášom, záchrancom a vykupiteľom, ktorý znovu ustanovoval ľudí z chudoby, trápenia, uväznenia, exilu, slepoty, nepriaznivých okolností, choroby a hriechu (Iz 61,1-2).
Izaiáš tiež napísal, že následne sa Pánovmu ľudu udeje toto:
– dostane korunu, radosť a chválu, aby ich bolo možné nazvať stromami spravodlivosti, zasadenými Pánom na jeho oslavu (Iz 61,3);
– Vybudujú odveké sutiny, zrúcaniny predkov postavia, obnovia spustošené mestá, trosky od pokolenia do pokolenia (Iz 61, 4);
– tí, ktorí k nim patria, sa budú nazývať kňazmi Pána a Božími služobníkmi (Iz 61,6);
– už nebudú trpieť hanbou alebo nešťastím a ich radosť bude večnou radosťou (Iz 61,7);
– dostanú odmenu a večnú zmluvu, ktorú Boh prisľúbil svojmu ľudu (Iz 61,8).
Účinkom vykúpenia je aj úplné apoštolské znovuustanovanie: Mesiáš, Bohom poslaný ga’al, nás naplno umiestnil do svojho kráľovstva ako svojich zástupcov a agentov na obnovu a znovuzbudovanie všetkého, čo upadlo do záhuby: miest, rodín a potomkov.
V sobotu v Nazarete Yeshua zdvihol oponu dejín a oznámil začiatok svätého jubilea Pána, ktoré už bolo predpovedané v Leviticus 25: nový čas Božej milosti pre ľudstvo a pomstu proti pekelnému nepriateľovi.
Ale spoluobčania Yeshuu, zatemnení klamlivým vnútorným nepokojom, poháňaní nevysvetliteľnou, nadmernou, neprirodzenou a nelogickou nenávisťou, natoľko pohrdli ich pomazaným, Bohom poslaným ga’alom, že ho chceli zabiť. A takmer sa im to podarilo.
Spontánne sa vynárajú niektoré otázky na zamyslenie: opovrhovali sme my sami niekedy niekým, kto nám prišiel priniesť útechu, oslobodenie, zjavenie, uzdravenie alebo odpustenie, pretože sme ho poznali a bol nám „známy“? Prešli sme niekedy z pozície „obete“ života do pozície prenasledovateľa tých, ktorí nám ponúkli pomoc, len preto, že sme ich videli vyrastať vedľa nás alebo v našom vlastnom meste, prostredí alebo kresťanskej komunite?
Boh sa stále venuje tomu, aby vyvádzal ľudí zo sypkej pôdy. Kdekoľvek sa niekto odchýli od svojho osudu, Boh ho chce vrátiť nazad. Potrebuje však ľudskú bytosť, aby priniesla do tých situácií božieho ga’al, ktorý nesie so sebou regeneračnú moc Ducha Svätého, aby ju ponúkol tým, ktorí to potrebujú: sme ochotní byť týmito nositeľmi, čeliť prenasledovaniu a odmietnutiu? Sme vôbec ochotní zaplatiť cenu za uzdravenie sužovaných a duchovne zomierajúcich ľudí, ako to urobil dobrý Samaritán, keď nechal v hostinci muža, ktorého sám zachránil pred smrťou?
Za posledných 2 000 rokov cirkev bola a stále je Božím agentom obnovy. Viac ako inokedy je v časoch ako sú tieto nevyhnutné, aby boli všetci „nositelia Božieho kráľovstva“ k dispozícii, aby Duch Svätý prostredníctvom nich mohol pokračovať v uskutočňovaní vykupiteľskej misie Yeshuu, ktorá je na dosah všetkým, ktorí činia pokánie a dôverujú v neho.
Nech Boh osvieži našu myseľ, aby sme videli pravdu. Nech Boh uzdraví naše srdcia, aby sme mali vďačnosť a nech nás oslobodí od sebectva a osobnej spravodlivosti, ktoré nás robia otrokmi kniežaťa tohto sveta. Nech nás Boh zbaví útlaku hriechu, chorôb a okolností, ktoré sťažujú život. Nech nás Boh vráti do osudu, ktorý pre každého z nás od večnosti naplánoval!
Maurizio Tiezzi
Tento článok bol v angličtine publikovaný v časopise “Thy kingdom carriers”, december 2020