V Taliansku aj v iných krajinách tradícia 6. januára pripomína „troch kráľov/mágov“, ktorí z východu prišli do Betlehemskej maštale/jaskyne, aby sa poklonili novorodenému Ježišovi.
Zdá sa však, že sa to neudialo celkom takto.
Už pri čítaní príbehu vyrozprávaného v evanjeliu podľa Matúša sa spontánne vynárajú niektoré otázky. Prečo sa múdri astronómovia z tých vzdialených krajín tak zaujímali o narodenie dieťaťa v Júdsku? Aké znamenie videli na nebi, na základe ktorého vedeli, že sa to dieťa narodilo a že ono je židovským kráľom? Prečo podnikli tak dlhú, nákladnú a nebezpečnú cestu? Prečo si boli takí istí, že v Jeruzaleme budú vedieť, kde nájdu „narodeného kráľa Židov“? Prečo neváhali a predstavili sa Herodesovi, ktorý v tom čase vládol, a pýtali sa jeho na iného „kráľa“, ktorý sa podľa nich narodil na jeho vlastnom území? A v akom období prišli do cieľa? Prečo priniesli neznámemu dieťaťu z ďalekej krajiny taký veľký poklad? Prečo ho uctievali, hoci mali svojho kráľa na východe?
Pri uvažovaní nám môžu pomôcť niektoré nedávne biblické štúdie a historické a vedecké rekonštrukcie.
Neboli to „mágovia“, ale „mudrci“, alebo v podstate astronómovia, o ktorých vedci hovoria, že v kultúrach Chaldejcov, Médov a Peržanov to boli súčasne aj kňazi.
Neboli to teda králi, ale múdri kňazi astronómovia z východnej krajiny, ktorá bola kedysi územím starodávneho babylonského kráľovstva. Väčšina vedcov sa domnieva, že to boli potomkovia učeníkov Daniela, múdreho, vzdelaného a inteligentného (Dan 1, 4) Žida kráľovského alebo šľachtického rodu (Dn 1, 3), ktorý bol považovaní za najuznávanejšieho biblického vedca a astronóma. Daniel bol ako mladík deportovaný do Babylonu, kde žil počas židovského exilu. Od Boha mal schopnosť poznať a pochopiť písma a všetku múdrosť, ako aj dar interpretovať vízie a sny (Dan 1, 17). Babylonský kráľ ho považoval za desaťkrát lepšieho než všetci mudrci a astrológovia v jeho kráľovstve. Pozdvihol Daniela a navrátil mu dôstojnosť; dal mu majetok a bohaté dary, zveril mu velenie nad celou provinciou Babylon a urobil ho hlavou všetkých babylonských mudrcov, pričom zostal bývať na kráľovskom dvore (Dan 2, 48–49). Daniel sa stal hlavným zo všetkých múdrych babylonských astronómov a kňazov na dobu viac ako 60 rokov (až do 1. roku kráľa Kýra, Dan 1, 21), bol mimoriadne bohatý a mocný v tomto cudzom kráľovstve. Rozšírená je tiež téza, že mudrci, ktorí prišli do Jeruzalema, boli nielen učeníkmi daných astronómov a kňazov, ktorých kedysi viedol Daniel, ale boli aj zo Židov, ktorí po skončení exilu zostali v Babylone, kde naďalej strážili a kultivovali Danielovo učenie, z ktorého časť bola odhalená, iné však zostalo utajené až do „plnosti času“.
Neboli traja. Muselo ich byť dosť veľa, so slušnou karavánou, ktorá ich nasledovala (niektorí hovoria o stovkách, iní dokonca o tisíckach ľudí), spolu s vojakmi na ochranu pokladov, ktoré niesli. Muselo ich byť mnoho a boli vyzbrojení, že pri ich príchode sa „kráľ a celý Jeruzalem rozrušili“ (Mt 2, 3). Tri boli ale veľmi cenné dary, ktoré priniesli: zlato, kadidlo a myrhu.
Pravdepodobne nasledovali určitú astrálnu konštaláciu, keďže videli „na východe hviezdu“ (Num 24, 17 a Mt 2,2) židovského kráľa, ktorý sa narodil. Bola to teda určitá konštalácia/poloha nebeských telies, ktorá predstavovala dlho očakávané znamenie, a keď ho mudrci videli na oblohe, vedeli, že je to čas narodenia sľúbeného kráľa a je tiež čas ísť sa mu pokloniť a vzdať mu úctu prinesením pokladu, ktorý bol pripravený pre neho. Vďaka dnešným technológiám vedci zrekonštruovali pozíciu, ktorú mali hviezdy na oblohe v období, v ktorom sa údajne narodil Ježiš. Obdobie, na ktorom sa dnes väčšina vedcov zhodla je september roku 3 p.n.l. Tieto štúdie odhalili, že medzi augustom a septembrom toho roku pozície rôznych planét a ich postavenie v súhvezdiach jasne naznačovali, že z Panny sa narodil Kráľ, Spravodlivý, Lev.
Mudrci čakali 600 rokov, pričom si z generácie na generáciu odovzdávali toto veľké tajomstvo. Teraz však zorganizovali cestu a dorazili do Jeruzalema nejaký čas po narodení Mesiáša. Niektorí hovoria, že to bol jeden rok, iní rok a 2 mesiace. Nebolo to však viac než 2 roky, nakoľko Herodes nariadil zabiť všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, a to podľa presného času, o ktorom bol informovaný mudrcmi (Mt 2, 7; 16). Chcel sa zbaviť všetkých možných záujemcov o jeho vlastné kráľovstvo.
Dieťa nenašli v jasliach. Túto česť mali iba pastieri. Mudrci ho v skutočnosti našli doma, s Máriou, jeho matkou (Mt 2,11). Je teda vysoko pravdepodobné, že dieťa nenašli v Betleheme, môže ale byť, že tam išli po rozhovore s Herodesom Veľkým. S väčšou pravdepodobnosťou však išli potom do Nazareta. Tam sa Jozef a Mária medzičasom už vrátili (Mt 2, 39), po uplynutí 40 dní od narodenia Yeshuu potrebných na rituálne očistenie matky. Každopádne išli tam, kde mali dieťa nájsť podľa nebeských znamení viditeľných v čase ich príchodu. A tam ho skutočne našli. Pričom toto všetko sa udialo v čase najneskôr do dvoch rokov od narodenia Yeshuu.
Dary museli byť veľké, čo sa týka množstva aj hodnoty. Toto objasňuje predpokladanú majestátnosť karavany Mudrcov, ktorá vyplašila celý Jeruzalem. Niektorí vedci sa domnievajú, že keďže Daniel nemal deti, zanechal svoj majetok a bohatstvo (podobne ako Jozef v Egypte, Daniel bol po kráľovi najdôležitejším mužom v babylonskom kráľovstve) pre židovského kráľa, ktorý sa mal narodiť v určený čas. Dary, ktoré mudrci priniesli, mohli byť týmto Danielovým dedičstvom. Vieme napríklad, že v deň Ježišovej obriezky si jeho rodičia nemohli dovoliť obetovať baránka, ale iba pár hrdličiek a dva mladé holúbky. Vtedy nemali veľa peňazí. Po návšteve Mudrcov však mohli utiecť do Egypta, nejakú dobu tam zostať a vrátiť sa do Nazareta. Dary mudrcov poskytli kráľovi zabezpečenie na jeho cesty. Na základe dedukcie sa tiež hovorí, že Ježiša počas jeho služby podporovali svojim majetkom nielen ženy, ktoré ho nasledovali, ale práve aj tieto slávne a vzácne dary mudrcov.
Bola to veľká udalosť, ktorá, ako sa zdá, bola v priebehu storočí skreslená. Vďaka Bohu dnes dokážeme porozumieť viac a toto veľké tajomstvo sa začína odhaľovať. Vesmírnym znamením, ktoré sa objavilo na východe, bolo, že spravodlivý Kráľ sa narodil z Panny, vyšlo Slnko spravodlivosti, Lev z Júdy prišiel na svet. A Mudrci východu, ktorí chránili tajomstvo, pravdepodobne vďaka Danielovým pokynom, boli schopní rozpoznať astronomické znamenie a s dôverou sa vydali na dlhú cestu, zobrali poklad pripravený a uchovávaný pre židovského kráľa, a keď dorazili k nemu padli na zem a klaňali sa mu.
Maurizio Tiezzi