Tajomstvo, ktoré bolo skryté od vekov a generácií, nám teraz bolo odhalené:

Kristus, nádej slávy, je v nás, a len toto nám umožňuje vyjadriť sami seba tak, ako Boh zamýšľal. Kristus v nás prebýva, aby bol jedno s našou osobou. On je naša nádej slávy.

Mať nádej, dúfať, znamená s dôverou očakávať, že sa niečo realizuje, udeje.

Sláva je plné vyjadrenie potenciálu.

Táto nádej slávy je, že Kristus je v nás, a ona živí naše očakávanie, že náš potenciál sa môže plne prejaviť.

Naším potenciálom je:

• Byť tým, kto už sme, ale čo ešte nebolo aktivované. Potenciál sa “nevyčerpá“, neminie, tým, že sa vyjadril. Je ho proste vidno prostredníctvom výsledku, v ktorom sa prejavuje, a je neustále k dispozícii pre ďalšie príležitosti.
• Naša identita, naša prirodzenosť. Má moc riadiť/usmerňovať všetky možné verzie nás samých tým, že dáva cestu skrze zámery a motivácie bez toho, aby zrádzala samú seba. Jedine ak chceme byť dočasne neprirodzení. Naša identita je z inej, neviditeľnej dimenzie, ktorá na to, aby sa vyjadrila tu na Zemi, potrebuje pozemský kanál našej osobnosti.
• Naša osobnosť, nám daný jedinečný spôsob vyjadrenia našej identity. V tom, že sme sami sebou, môžeme súdiť, byť milujúci a starostliví, ochraňujúci a vyživujúci, myslieť, spracovávať to, čo sa deje okolo nás, zvážiť rôzne alternatívne možnosti a vybrať si tú, ktorá sedí na realitu, vedieť cítiť a byť intuitívni, kreatívni, spontánni a hraví.
• Naše telo je nástroj Božej spravodlivosti. Naše telo má dokonca kmeňové bunky, aby ho „opravili“. Náš mozog je geneticky nastavený tak, že v prostredí lásky sa vyvinú všetky jeho funkcie. To znamená, že nikdy nie je neskoro na lásku, pretože nikdy nie je neskoro na fungovanie.
• Naše pravé ja, všetky naše vlastnosti/kvality a hodnoty, ktoré nám nikdy nebudú zobraté.

Ľudia žijú aby „robili“ veci. Pre nich vyjadriť svoj potenciál znamená niečo dosiahnuť, stať sa „niekým“. Existuje aj vyššia cesta. Keď už sme sami sebou, udržiavame si rovnováhu a všetko, čo je v nás, môže prúdiť navonok úplne prirodzene, rovnako ako rieky. Ak je to inak, naša identita je skrytá, jej moc je blokovaná a naša osobnosť len bojuje o prežitie tým, že sa otvára systémom ako je napríklad náboženstvo, ktoré je vnímané a žité ako nevyhnutné pre prežitie. Dokonca aj naše telo, zvlášť keď je zle používané, môže ochorieť.

Raz Ježiš povedal žene menom Marta aby prestala len „robiť“ veci, lebo tá najlepšia vec, ktorú môže urobiť, je mať intimitu s Ním. Presne tak, ako ju mala jej sestra Mária, keď mu sedela pri nohách, aby ho počúvala. „Toto“, povedal Ježiš, „jej nebude nikdy vzaté“.

Ak chceme kontaktovať náš potenciál, potrebujeme kontaktovať Krista. Keďže Kristus je v nás, tak na to, aby sme sa s ním spojili, potrebujeme mať kontakt so sebou samými. Sebauvedomenie je kľúčom. Intimita so sebou samým je prostredím. Autonómia a autenticita sú stavom. Ak si nie sme vedomí sami seba, nemôžeme mať povedomie o Kristovi, ktorý je v nás a tak sme bez nádeje vyjadriť svoj potenciál, fungovať a prinášať ovocie, ktoré vytrvá. Bez intimity nemôžeme vidieť, počuť a ​mať skúsenosť vlastnej identity, a tak riskujeme, že sa staneme „hocikým“, stratíme chuť a ukryjeme svetlo. Bez autonómie sme závislí na druhých a ich názoroch, na okolnostiach, prostredí a pozemských systémoch, stávame sa závislými na osobnosti niekoho iného, takže opäť sa vzdávame svojej moci. Bez pravosti/autentickosti upadáme do pokrytectva, keď zapredávame našu silu za potrebu prežitia, namiesto toho, aby sme ju použili na plnenie svojho poslania a našli radosť/potešenie zo života.

Buďte zakorenení v sebe! Nadviažte kontakt so sebou samým aby si mohol mať kontakt s Kristom v tebe a vyjadril svoj potenciál, Jeho slávu!

Maurizio Tiezzi

(Modifikovaná verzia tohto článku bola publikovaná v časopise „Thy Kingdom Carriers“ February-May 2012 pod názvom „Prejaviť POTENCIÁL“)