Mnohí kresťania sa, žiaľ, zameriavajú na náboženstvo a seba, čerpajú z humanizmu, aby formovali „Ježiša“ a „cirkev“ tak, aby ich svet prijal.

V tomto procese sú v niektorých cirkvách akceptované hodnoty cudzie Božiemu kráľovstvu a dokonca sú v mene eklekticizmu, relativizmu, ekumenizmu a mnohých ďalších znečisťujúcich „izmov“ bránené.

Niekedy sa zdá, že cirkev sa viac zaujíma o povzbudzovanie svojich „členov“, aby našli šťastie a úspech, než o prípravu „Ježišových učeníkov“ na dielo služby a budovanie tela Mesiáša (pozri Ef 4,12) podľa potrieb nebeského kráľovstva.

Mnohí kresťania pritom často strácajú zo zreteľa skutočnosť, že to nie je o nich, ale o Bohu a jeho kráľovstve, ako to naznačil Ježiš, keď povedal, že sme povolaní hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a že všetko, čo potrebujeme, nám Otec pridáva navyše.

A tak popri tom/počas toho, ako sa svet rozpadá a zlo sa čoraz násilnejšie šíri, kresťanstvo riskuje, že sa stane jedným z mnohých náboženstiev, ktoré ľudstvo môže ponúknuť jednotlivcom, aby sa cítili lepšie.

Faktom je, že čelíme objektívnemu vyvrcholeniu univerzálneho konfliktu medzi Božím kráľovstvom a kráľovstvom Satana (nazývaného tiež diabol), ktorý otvorene začal pred 2000 rokmi.

Viete, vo vojne, nemáme čas objavovať, ako byť šťastný. V nej ide o to, na ktorej strane sme, ako dobre sme pripravení bojovať v takomto boji, ako sme pripravení čeliť ťažkostiam akéhokoľvek druhu, s ktorými sa môžeme stretnúť, a čo robiť, aby Božie kráľovstvo napredovalo.

Mierne povedané, všetko ostatné je len filozofovanie.

Ježiš vysvetlil, že tento konflikt sa skutočne odohráva a Nový zákon nám ohľadom neho ponúka niekoľko zásad:

– Boh má svoje vlastné kráľovstvo, nazývané kráľovstvo nebeské a božie, nad ktorým je Boh absolútne zvrchovaný a ktorého podstatou je spravodlivosť, pokoj, radosť, ktorá sa prejavuje v Duchu Svätom, ktorý prebýva na zemi vo všetkých tých, ktorí sú v dôvere verní Ježišovi. V Božom kráľovstve nie je miesto pre rebéliu/vzburu proti Duchu Kráľa (Mt 12,31).

– Satan, tiež ako knieža, vládne svojmu kráľovstvu, ktoré sa nazýva „tento svet“ (Jn 12,31). Robí to prostredníctvom duchovných autorít, ktoré dávajú príkazy ďalším duchovným autoritám, ktoré sú im hierarchicky a funkčne podriadené. Toto temné kráľovstvo pôsobí vo všetkých tých, ktorí sú pyšní a vo vzbure proti Bohu.

– tieto dve kráľovstvá sú preto v konflikte: diabol je silné knieža, ale Ježiš je zvrchovaný kráľ, ktorý je silnejší, a ľudia sa môžu rozhodnúť, kto im bude vládnuť, či Satan alebo Boh, a môžu sa rozhodnúť, na čej strane budú počas svojho pozemského života.

Po vysvetlení týchto všeobecných aspektov dal Pán najavo svoju stratégiu: „Prišiel som zaútočiť na Satana a premôcť ho; Je to silný vládca, ale ja som silnejší ako on. Zoberiem mu brnenie, v ktoré dôveruje a rozdelím vojnovú korisť. Robím to tak, že Duchom Božím vyháňam z ľudí démonov (zlé duchovné entity kráľovstva temnoty). Je to Duch Svätý, ktorý to činí skrze mňa.“

Satanské kráľovstvo sa stiahne, keď stratí územie – teda kontrolu nad jednotlivcami, etnikami a geografickými oblasťami – v dôsledku  dobyvateľského pôsobenia najsilnejšej a najsuverénnejšej autority a moci kráľa Yeshuu (porov. Mt 12,25-29), ktorý napreduje prostredníctvom svojich svätých predstaviteľov, ktorí sú na zemi. Rovnako ako vo vojne, keď je územie oslobodené od nepriateľa, je následne obsadené postupujúcim Kráľovstvom Božím.

Inými slovami, Boh prišiel medzi nás ako človek, porazil svojho nepriateľa, preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna (Kol 1,13) tých, ktorí sú mu verní a s radosťou im pridelil Kráľovstvo (porov. Lk 12,32). Boh sľúbil, že čoskoro rozdrví Satana pod ich nohami (Rim 16,20) a že zem bude navždy pridelená vláde jeho svätých (2 Tim 2,12; Zjv 5,10; Zjv 20,6; Zjv 22,5) a že na nej – potom ako bude urobená novou v novom vesmíre – budú vládnuť navždy spolu s Ježišom, svojím Kráľom a Bohom.

Ježiš sa stal životom svojich verných a žije v nich skrze svojho Ducha, ktorý naďalej činí dobro, uzdravuje všetkých tých, ktorí sú utláčaní diablom (Sk 10,38) a ničí diablove skutky (1 Jn 3,8). 

Pamätajme teda na to, že v tomto konflikte:

Nie je priestor pre neutralitu:

Pán dal jasne najavo, že kto nie je s ním, je proti nemu, a kto nezhromažďuje s ním, rozhadzuje (porov. Mt 12,30).

Nie je priestor pre pasivitu:

Mesiáš nám jasne prikázal:

 – ÍSŤ a OSLOVIŤ všetky etnie (etnické skupiny), aby sa z nich stali učeníci (Mt 28).

– počas toho ako ideme, OHLASOVAŤ dobrú zvesť o Božom kráľovstve všetkým ľudským bytostiam (Mk 16).

– SLÚŽIŤ a MILOVAŤ SA navzájom tak, ako nás On miloval (Jn 13-15).

– skôr než pôjdeme, počkať kým budeme POKRSTENÍ V DUCHU SVÄTOM, lebo takto nás Duch Svätý naplní sebou a uschopní nás, ako vyslancov kráľovstva nebeského, vydávať svedectvo o Ježišovi (Lk 24 a Sk 1) a tak šíriť Božie kráľovstvo na zemi.

Nie je priestor pre strach:

Všetka autorita na nebi a na zemi bola daná vzkriesenému Mesiášovi, Ješuovi, Kráľovi kráľov, Pánovi pánov.  Urobil niečo mimoriadne: stal sa ako jeden z nás, potomkom Adama. Tým, že ho pribil na kríž, odstránil hriešnika, teda starého človeka s jeho skorumpovanou, pyšnou a spurnou ľudskou prirodzenosťou (splatil náš dlžobný úpis).  Takto odzbrojil všetky duchovné sily kráľovstva temnoty a zahanbil ich, zvíťazil nad nimi v sebe, teda na kríži (Kol 2,14-15).

Nie je priestor pre obranné stratégie:

Ježiš ubezpečil svojich učeníkov, že mocnosti temnoty (organizované duchovné kráľovstvo diabla) nemôžu obstáť voči ich napredovaniu, pretože On im dá svoju autoritu (kľúče Jeho kráľovstva) a moc vyriešiť akúkoľvek duchovnú záležitosť na zemi (otvoriť a zatvoriť, dovoliť a zakázať, zviazať a rozviazať) podľa vôle ich Kráľa (porov. Mt 16,18).

Diabol a všetky jeho zlé duchovné sily (vládcovia a mocnosti nad súčasnou temnotou, démoni, ľudskí agenti atď.) nemôžu odolať napredovaniu Mesiášovej cirkvi. Každý svätý Najvyššieho Boha je nositeľom Jeho kráľovstva, je obývaný Duchom Svätým, ktorý vždy ničí kráľovstvo temnoty triumfálnym napredovaním. Nakoľko on je Duch Pravdy, otec lží nemôže odolať Pravde, tak ako temnota sa rozplynie skrze Svetlo.

Ježiš je živý. Vládne a už vyhral. Napriek tomu chce, aby jeho verní učeníci bolí tí, ktorí pôjdu a budú každému človeku ponúkať príležitosť rozhodnúť sa, aby im vládol On a byť na Jeho strane, na strane víťaza.

Napokon, Boh chce, aby práve jednotlivci, ktorí boli ponorení do jeho Ducha boli tí, ktorí pokračujú vo vykonávaní Ježišovho poslania na zemi až do jeho návratu a potom budú spolu s ním fyzicky vládnuť na planéte. Medzitým sú povolaní vládnuť v živote (Rim 5,17).

Preto na jeho slávu konajme podľa prijatých pokynov, smelo napredujme proti mocnostiam temnoty a viďme ako Ježiš kraľuje uprostred svojich nepriateľov (Ž 110,2) počas tohto pozemského vyvrcholenia prebiehajúceho univerzálneho konfliktu.

Kráľ žije! Kráľ vyhral! Sláva kráľovi!

Maurizio Tiezzi

Článok bol v angličtine publikovaný v časopise “Thy Kingdom Carriers”