Človeku sa málokedy podarí dosiahnuť pokoj, ale čo je ešte zaujímavejšie, málokedy sa mu podarí oň aj úprimne usilovať, pretože je ľahké nesprávne pochopiť jeho význam. Preto je užitočné položiť si nasledujúcu otázku: Čo je to pokoj?

Položil som túto otázku skupine kresťanov, ktorí sa stretli, aby zdieľali Slovo a modlili sa. Pre niektorých pokoj znamená „kľud srdca, ktorý vo mne prebýva“; pre iných „neprítomnosť problémov“; ďalší ho definujú ako „vnútorné ticho v srdci aj v myšlienkach“. Ďalší ho stotožňujú s „neprítomnosťou búrlivých emócií“ alebo „neprítomnosťou smútku“, zatiaľ čo pre niektorých je to jednoducho „mať čisté svedomie“. Pokoj pre nich teda závisí od prítomnosti alebo neprítomnosti problémov, citového zmätku alebo nepokoja v myšlienkach, bremien, ktoré treba niesť, alebo hriechov, s ktorými sa treba vyrovnať.

Dokonca aj slovníky, ktoré nie sú určené len pre kresťanov, hovoria, že slovo „pokoj“ je synonymom pre neprítomnosť konfliktu alebo nepokojov. Ak by teda napríklad Rusko a Ukrajina alebo Izrael a Palestínčania prestali bojovať, nastal by pokoj/mier. Rovnako ako v nepokojných manželských vzťahoch by pokoj nastal vtedy, keby medzi manželmi prestali konflikty, rozpory a hádky.

Ide o to, že Ježiš, ktorý pri Poslednej večeri povedal svojim: „Dávam vám svoj pokoj! (Jn 14, 27)“, ešte pred skončením večere dodal: „Vo svete budete mať súženie“ (Jn 16, 33)“ a pred tou istou večerou varoval svojich apoštolov takto: „Mnohých z vás vydajú na smrť a všetci vás budú nenávidieť pre moje meno“ (Lk 21, 16 – 17).

Ak teda vychádzame z toho, čo sa všeobecne chápe ako pokoj, dokonca aj v kresťanských kruhoch, zdá sa, že Ježišove slová sú s tým akoby v rozpore. Na jednej strane hovorí učeníkom, že im dáva svoj pokoj, ale zároveň im sľubuje, že ho určite nebudú mať. A ak si, ako sme už videli, myslíme, že pokoj je synonymom kľudu a neprítomnosti problémov, vojen a konfliktov, nič na tom nesedí.

Musí byť niečo, čo nám uniká. Večer, keď ho zatkli, ešte pri stole so svojimi, Ježiš povedal, že Otec im zošle Ducha Svätého (viď Jn 14, 26), a dodal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“ (Jn 14, 27). Potom pokračoval: „Odchádzam… budú vás kvôli mne nenávidieť… budú vás zavrhovať a zabíjať… budete rozptýlení… necháte ma samého… majte vo mne pokoj… vo svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

Preto, aby ich uistil, že dokážu prekonať ťažký okamih jeho smrti a následné súženia, povedal: „Dávam vám svoj pokoj“ a prisľúbil, že dostanú Ducha Svätého.

To, čo ma viedlo k zamysleniu je, že jednak odlišuje „svoj pokoj“ od „pokoja sveta“; a súčasne tento Jeho pokoj závisí od príchodu Ducha Svätého. Navyše, ak by pokoj jednoducho znamenal neprítomnosť konfliktu (ozbrojeného, emocionálneho, myšlienkového atď.), ako by sme si mohli vysvetliť Ježišove slová: „Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj; neprišiel som priniesť pokoj, ale meč“ (Mt 10, 34)?

Pozrime sa teda bližšie na to, čo Ježiš myslí pod pojmom pokoj. Vstúpme do podstaty jeho slov, aby sme sa neprispôsobovali mentalite sveta, nepochopili Pána zle a nemali falošné očakávania.

Čo je pokoj podľa Kniežaťa pokoja, Ježiša Krista?

Ježiš dal/udelil svoj pokoj učeníkom pri poslednej večeri a po svojom zmŕtvychvstaní. Všetko toto sa teda dialo na konci jeho života a najmä v období po jeho smrti, keď už po vzkriesení osudným „Pokoj vám!“ uviedol všetky svoje príhovory k učeníkom.

Pokoj závisí a úzko súvisí so vzkriesením a zostúpením Ducha Svätého na Ježišových učeníkov.

Pokoj je predovšetkým ten pokoj, ktorý dáva Ježiš. Nie je to niečo, čo v nás vzniká ako reakcia a dôsledok vonkajších alebo vnútorných udalostí. Ako povedal Ježiš: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“. To znamená, že hoci sa môžu vyskytnúť problémy, nemali by sme sa báť, pretože vlastníme jeho pokoj, pokoj toho, ktorý zmŕtvychvstaním porazil smrť, ktorá je najväčším z problémov, aký môže človek vôbec mať.

Krátko pred svojím zatknutím Ježiš dodal: „Toto som vám povedal, aby ste mali vo mne pokoj. Vo svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16, 33). Pravý pokoj je teda len Ježišov pokoj, ktorý môžeme mať/vlastniť len v Ňom! Hovorí tiež: „Toto som vám povedal (všetko, čo povedal a urobil pri Poslednej večeri: umyl im nohy, prisľúbil Ducha Svätého, ohlásil svoj návrat k Otcovi a zoslanie Ducha Svätého, povedal, že bude v nich prebývať a nebudú sa medzi sebou hádať, kto je väčší, pozn. red.), aby ste mali pokoj vo mne“ (slovo, ktoré v gréčtine znamená „vo mne“ alebo „so mnou“, alebo tiež „vďaka mne“).

Uisťuje nás, že vo svete môžeme čeliť súženiam, ale povzbudzuje nás, aby sme mu dôverovali, pretože on zvíťazil nad svetom, aj nad smrťou, na ktorú neexistuje žiadny ľudský liek.

Ježišov pokoj teda nie je absencia súženia, ale istota víťazstva nad každým problémom, vrátane smrti.

Zmŕtvychvstanie je dôkazom víťazstva a Duch Svätý je naším vnútorným svedkom.

Mám teda pokoj, keď sa mi Božie slovo stáva logickým; keď pri prežívaní každodenných ťažkostí dôverujem Ježišovi, spolieham sa na Jeho zásah a spolieham sa na Neho, pretože Boh vždy robí všetko správne a vedie moje kroky. A aj keď musím čeliť najtragickejším chvíľam, smrti, viem, že ona nado mnou nemá posledné slovo.

Pokoj je vnútorný stav kľudnej a dôvernej odovzdanosti Bohu: Ježiš zvíťazil nad svetom tým, že vstal z mŕtvych. Vždy ma drží za ruku, ani na chvíľu ma neopúšťa a robí zo mňa znamenie. Ak mám Ježišov pokoj, je mi dokonca logické, jasné, že ak v Neho verím, aj keď zomriem, budem žiť.