Keď premýšľam o témach ako zmena a transformácia, často myslím na slová, ktoré o mysli napísal Pavol.
Vo svojom liste Rimanom (Rim 12,2) Pavol pozýva veriacich, aby sa nepripodobňovali spôsobom tohto sveta, ale aby sa nechali transformovať obnovením svojej mysle.
Aby potom vedeli, čo Boh chce, a aby tiež vedeli a súhlasili, že to, čo chce, je dobré, uspokojujúce a schopné uspieť. Mnohí hovoria, že to je presne to, čo Ježiš hovoril na začiatku svojho verejného pôsobenia, kedy pozýval ľudí, aby zmenili zmýšľanie (Mt 4, 17). Uvádzajú to aj ako základ ich tézy, že gréckeho slova „Metanoia“, ktoré je tu použité, znamená zmeniť názor alebo spôsob myslenia. Je však vhodnejšie, vrátiť sa k pôvodnému jazyku Ješuu, aby sme si odvodili pôvodný zmysel jeho slov. Židovský koncept grécke slova „Metanoia“ je vyjadrený v hebrejčine slovom „t’shuvah“ (obracať sa, vracať sa), ktoré sa v tomto kontexte vzťahuje na správanie a znamená „otočenie“ sa od vlastného smerovania konania a „návrat“ k Bohu a k správaniu sa podľa Jeho pokynov o spravodlivosti (Torah). Čiže, zatiaľ čo gréčtina nás vedie iba ku konceptom mysle, ktoré sú vnímané ako záležitosť zmýšľania, hebrejčina poukazuje na správanie, ktoré začína od zmeny srdca človeka a prechádza skrze proces rozhodovania.
Poďme sa dozvedieť viac o tom, čo tým Ježiš chcel povedať. Navrhujem pozrieť sa zbližšia na tri pasáže Písma.
Zmeniť sa a stať sa!
V Mt 18, 1-3 sa učeníci spýtali Ješuu, „Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom?“ Zavolal k sebe dieťa, postavil ho doprostred a povedal: „Veru, hovorím vám, že ak sa nezmeníte a nebudete ako malé deti, ani len nevojdete do Kráľovstva nebeského! Takže najväčší v Kráľovstve je ten, kto je pokorný ako toto dieťa „.
Navyše v Mt 5 čítame, že blahoslavení sú chudobní v duchu, s odkazom na tých, ktorí majú pokorný, závislý a zraniteľný prístup chudobného človeka, hoci môžu byť aj bohatý.
A konečne, v Mt 11, 28-30 Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinok. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som mierny a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Lebo moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké „.
Ježiš nás teda učí, že na to, aby sme mohli vojsť a stať sa veľkými v Jeho Kráľovstve, musíme prejsť procesom zmeny, ktorý sa týka stavu nášho srdca. Deti sú pokorné a takáto pokora je podmienkou, ktorú Ježiš požaduje pre akúkoľvek zmenu v našom správaní.
Hovoril o sebe, že je mierny a pokorný srdcom, a že toto je dôvod, pre ktorý sa môžeme od neho učiť, ako konať vôľu Božiu (toto je to, čo znamená „vziať jarmo“ Tóry). Náš Mesiáš povedal, že ak sa budeme učiť od neho a pripodobníme naše srdcia jeho srdcu, potom naša duša bude v pokoji. Vtedy sme schopní nechať sa transformovať/premieňať v našej mysli, aby sme mysleli, cítili, rozhodovali sa a správali sa v súlade s Božou vôľou.
Domnievam sa, že mierny a pokorný stav Ježišovho vlastného srdca ide ruka v ruke s pôsobením Ducha Svätého, ktorý ho inšpiroval skrze bázeň pred Bohom (Iz 11, 2-3). Zmena srdca človeka je dielom Ducha Svätého, pretože len skrze Jeho silu, môžeme byť posväcovaný a naplno vydať naše životy Bohu. Ako povedal Pavol, len Duch Svätý nás môže zmeniť na Jeho vlastný obraz, od jedného stupňa slávy k ďalšiemu (2 Kor 3,18).
Zmena sa nezačína v mysli ale skôr v srdci. Je to záležitosť charakteru, nie konceptov. Postojov, nie uvažovania. Lásky, nie mentálneho súhlasu. Je založená na bázni pred Bohom, nie na našej námahe, aby sme vyhoveli Jeho štandardom.
Len postoj pokory nám umožňuje stále viac a viac sa rozhodovať dovoliť Duchu Svätému, aby menil vnútorný charakter nášho srdca, aby sme sa tak stále viac stávali tým, kto sme: Božie deti, stvorené na Jeho obraz, predurčené byť veľkými v Jeho kráľovstve!
Maurizio Tiezzi
Tento článok bol publikovaný v časopise „Thy Kingdom Carriers“: Volume 2016, Issue IIII.