Keď som sa prvý krát zúčastnila seminára Život v Duchu, pochopila som  rozdiel medzi životom v smrti a životom vo svetle.

Keď som mala 18 rokov, pokúsila som sa o samovraždu kvôli sklamaniu v láske a moji rodičia (boli to tradiční kresťania) – veľmi poverčivý, ktorí hovorievali stále o čarodejníkoch, mágoch a bosorkách, ktoré sa prevteľovali do čiernych mačiek (roky sa nám diali rôzne nešťastia) – v tom zúfalstve, namiesto toho, aby ma zobrali k špecialistovi, rozhodli sa pre cestu, ktorú poznali najlepšie: zobrali ma k čarodejnici.

Hneď ako som k nej vstúpila, ukázala mi obraz Ježiša (je to podvod, lebo tieto osoby nie sú nič iné ako klamári a používajú tradičné katolícke obrázky na to, aby ťa oklamali). Opýtala sa ma na môj problém, ja som jej dala fotku chlapca, ktorého som chcela za každú cenu, a ona urobila nejaký rituál. Na konci sedenia dala mne a môjmu otcovi malý látkový vačok: ja som ho mala nosiť stále so sebou a môj otec ho mal dať nad vchodové dvere domu na obraz Ježiša, lebo takto to malo ochrániť náš dom od kliatby a nešťastia.

Povedala nám, že od toho dňa všetko bude lepšie.

V skutočnosti sa všetko zhoršilo.

Stala som sa závislou od takýchto ľudí: ak veci nešli tak, ako som chcela ja, panikárila som; mala som strach a potrebovala som ihneď s nimi stretnúť. Keďže žena, u ktorej som bola ten prvý krát, žila ďaleko od nášho mesta, môj otec žiaľ našiel inú aj blízko nás. Tak som za ňou mohla ísť aj sama a kedykoľvek som chcela. Používala misku s olejom a vlnenou niťou, kde robila uzlíky, vláknom prešla cez kríž s Ježišom a ja som každý deň musela spáliť jeden uzlík.

Upadla som do depresie:  nechcela som nikoho vidieť, chcela som byť sama. Zavrela som sa vo svojej izbe po tme,  nič som nejedla, bola som stále nervózna. Nevedela, som sa dočkať noci, lebo som nechcela vidieť ľudí, ktorí boli okolo mňa počas dňa. Keď bola noc, nedalo sa mi spať.

Namiesto toho, aby mi dali život, títo agenti diabla ma oň postupne oberali:  bola som už jednou nohou v hrobe.

Ale Ježiš, ma nikdy neopustil, bol vždy pri mne, len ja som ho odsunula do tmavého kúta a temnoty môjho srdca. Nie, vlastne som ho úplne vylúčila z môjho srdca. A on nie je dotieravý, len s napätím čakal na moje „ÁNO“, lebo mu záležalo na tom, aby sa jeho stratená ovečka našla.

ON už mal plán pre moju záchranu.  Videl, že sama to nezvládnem, a dal mi spoznať správnu osobu pre mňa, môjho manžela. On ma priviedol k týmto úžasným ľuďom z Cantonouvo. Spolu sme sa zúčastnili na prvom seminári Život v Duchu a tam som pochopila, že keď som sa rozhodla dať priestor vešteniu z kariet a okultizmu, dovolila som diablovi, aby vysával zo mňa život.

Vtedy som sa rozhodla povedať ÁNO Ježišovi a On vstúpil s mocou dom môjho života a oslobodil ma od smrti. Vyhnal všetky tieto prekliate veci: spálila som vačky (môj aj otcov) a s mojím manželom sme spálili aj papyrusy, ktoré sme kúpili v Egypte počas našej svadobnej cesty, na ktorých boli zobrazené skarabey a kľúče života.

Lebo len Ježiš je svetlo môjho života. A on mi ukázal, že ma miluje bezpodmienečnou láskou a preto, kto som, bez toho aby niečo za to chcel. Chcel len, aby som ho dala do centra môjho srdca, aby som ho považovala za Pána môjho života. Ukázal mi tiež, že ak je Boh za mňa, kto môže byť proti mne! Aj keď som neskôr prešla ohňom, stratila som akúkoľvek nádej, vďaka nemu a úžasným ľuďom z Cantonuovo som pochopila, že všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha a že On ma bude chrániť navždy.

Vďaka Pánovi!!!