Skutočné poznanie Pána a modlitba vyslobodenia ma oslobodzovali od ťažkostí spôsobených medzigeneračnými vplyvmi. 

Narodila som sa a vyrastala v očividne pokojnej rodine s katolíckou tradíciou a odovzdaná výchova bola vždy založená na rešpektovaní ostatných. Stručne povedané, všetko dobré! Ale boli veci, ktoré nefungovali: VŽDY sme mali nedostatok finančných prostriedkov, napriek príjmom. Keď sa zdalo, že sa situácia zlepšuje, VŽDY sa vyskytla nejaká udalosť, ktorá nás stiahla dole: nemáme peniaze na nákupy, nemôžeš ísť na výlet so svojimi spolužiakmi, pretože nie sú peniaze – a podobné to bolo ohľadom všetkých potrieb rodiny. Stručne povedané, život útrap!

Toto všetko viedlo len ku konfliktom v rodine, a tak som sa ocitla v prostredí, kde vládne nenávisť, hnev voči druhému, pretože sme hľadali niekoho, na koho zvaliť vinu.

Roky plynuli, ale situácia sa nemenila, ja som bola stále viac zmätená, nemala som slobodnú a pokojnú myseľ.

Kvôli akoby „zahmlenej“ mysli som len s námahou dokončila štúdium, ale aspoň mi to umožnilo realizovať sa na profesionálnej úrovni: môj detský sen!

Rodinná situácia sa nezlepšovala, ale v určitom okamihu života sa nám naskytla príležitosť na zmenu. Takže sme sa s celou rodinou rozhodli opustiť naše rodisko a začať znova v inom meste. Prichádzali sme tam plní nádeje, ale ako náhle sme sa zakorenili, všetko sa akoby začalo znova, objavil sa celý rad udalostí, v dôsledku ktorých sme opäť mali len obmedzené finančné prostriedky: nedokázali sme si vychutnať našu prácu.

Pýtali sme sa: „Prečo?“ Hľadali sme pomoc a vysvetlenia u kňazov z farnosti, potom sme robili všetky rituály, ktoré nám povedali, že máme urobiť, prosili sme Boha, „obchodovali“ s ním, chodili na púte, ale nič sa nemenilo. Preto sme rezignovali a tak som si pomyslela, že naším osudom je: nežiť naplno  -nežiť v plnosti!

V apríli 2004 som šla na modlitebné stretnutie organizované Cantonuovo. Zúčastnila som sa len preto, aby som sa zoznámila so zakladateľmi, ktorí sa pred pár mesiacmi modlili za moju príbuzného, ktorej diagnostikovali tumor. Išla som im poďakovať, pretože bola uzdravená, aj napriek tomu, že jej lekári nedávali veľkú nádej. Pre mňa osobne som nič nehľadala, lebo som už rezignovala. Vždy som bola racionálny človek s nohami pevne na zemi. Nikdy som sa nenechala premôcť pocitmi a jednoduchým entuziazmom, možno kvôli tvrdému srdcu?

V ten večer, na konci apríla 2004 sa stalo niečo neočakávané: počas chvál a modlitby za oslobodenie som sa cítila premožená silou, ktorá ma destabilizovala. Od tohto okamihu sa v mojom živote a v živote celej mojej rodiny začala dlhá zmena. Aj keď som bola skeptická, začala som sa zúčastňovať seminára Život v Duchu. Aj napriek pochybnostiam, ktoré som mala, som pravidelne dostávala potvrdenia, ktoré ma upokojovali, aby som išla ďalej.

Takže modlitba za modlitbou, Pán vynášal na svetlo fakty, ktoré sa udiali v minulých generáciách, o ktorých sme nikto z nás nevedel, ale ktoré nám boli potom potvrdené. Toto všetko ma povzbudilo, aby som sa napredovala, pretože som si uvedomila, že je – existuje niečo „vyššie“ čo nemôžeš okontrolovať. Jediné, čo máš robiť, je nechať konať Boha.

Čo sa zmenilo?

Po rokoch modlitieb a seminárov som spoznala Ježiša, silu Ducha Svätého, predtým pre mňa neexistujúcu. Rodinná situácia sa zmenila, dnes máme všetko, čo potrebujeme, myseľ je SLOBODNÁ a POKOJNÁ, robím prácu po ktorej som vždy túžila. Naučila som sa čeliť životu s iným prístupom, môže to pôsobiť ako fráza, ale nie je to tak. Je to iné, pretože to vychádza z teba, z vnútra, a niekedy je aj proti akýmkoľvek úvahám: keď vo vašom duchu je a vládne Ježiš, nemôže to byť inak.

Dúfam, že toto svedectvo bude nápomocné k tomu, aby ste mohli dať Ježišovi šancu zasiahnuť do vášho života, pretože Ježiš čaká na naše ÁNO.