Chcem vydať svedectvo o hodnote zmierenia a silného uzdravenia, ktoré Pán vykonal v mojom živote a v života môjho otca.

Môj otec bol hospitalizovaný pre vážne ochorenie pľúc. Jedného dňa mal náhlu respiračnú krízu. Situácia bola skutočne alarmujúca, až tak, že lekár vyšiel z nemocničnej izby a povedal mi: „Váš otec zomiera.“ Tieto slová boli ako vlna, ktorá ma ohromila a vrhla ma do zúfalstva, ktoré som nikdy pred tým nepoznal. Začal som volať k Pánovi: „Teraz nie, Pane! Zachráň môjho otca, potrebujem mu ešťe toho veľa povedať a chcem ho objať! “

Pamätám si, že som sa s tým okamžite zveril mojim priateľom z Cantonuova a od tej chvíle sa zdvihol oheň príhovornej modlitby. Všetci sa modlili za môjho otca a pripojili sa k mojej modlitbe: „Pane, ak je už jeho čas, nech môj otec odíde v pokoji, ale ak nie, daj mu ešte život, aby mohol ešte urobiť to, čo má urobiť.“

Môžem povedať, že Boh skutočne počul volanie mojej modlitby. Môj otec sa dostal z krízy, ale o niekoľko dní sa situácia opäť zhoršila a bol hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti. Stále som nemal možnosť s ním hovoriť. Ale Pán už mal svoj plán pripravený!

Jedného rána sme mohli spolu s mojim bratom navštíviť môjho otca na intenzívke. Bol pod vplyvom sedatív a ani nás nevnímal. Modlili sme sa za neho, keď sa zrazu zobudil a začal s nami hovoriť. Boli sme prekvapení jasnosťou jeho slov. Okamžite som pochopil, že toto bol okamih, ktorý pre nás Ježiš pripravil. Bol to okamih mocného požehnania pre všetkých.

Všetko, čo medzi nami akoby stálo, všetko, čo zostalo v nás a čo sme si nikdy nedokázali povedať kvôli pýche alebo zo strachu a čo nám spôsobovalo bolesť, všetky rany a bolesti skryté celé roky sa teraz objavili a vyšli na svetlo. Došlo k veľkému zmiereniu a celým srdcom sme si navzájom odpustili. Nemyslím si, že som niekedy svojho otca miloval viac ako v tej chvíi. Cítil som vo vnútri veľké teplo a videl som šťastie v očiach môjho otca.

Bol to Pán Ježiš, ktorý nás prostredníctvom odpustenia, ktorý sme si dali, uzdravoval zo všetkých našich rán, z našej zatrpknutosti, z horkosti, zo všetkých pocitov viny.

Pamätám si posledné slová, ktoré povedal môj otec: „Rozumiem všetkému! Teraz som v poriadku. Môžem tiež zomrieť.“ Boli to prorocké slová, pretože po niekoľkých dňoch sa vrátil k Otcovi. Môj otec pokojne zomrel, pretože zažil zmierenie a Božie odpustenie. A aj ja, keď niekedy premýšľam o tých bolestivých dňoch, mám v srdci veľký pokoj a môžem len vyhlásiť, že Ježiš je veľký!

Náš Boh uzdravuje, odpúšťa a zachraňuje svoje deti až do posledného dňa ich života!